a menšinových jazykov. Chirac, ktorý súhlasil s tým, aby 7. mája minister pre európske záležitosti Pierre Moscovici v Budapešti tento dokument podpísal, no nechal ho vzápätí ústavným súdom vyhlásiť za protiústavný, sa teraz postavil aj proti modifikácii francúzskej ústavy, ktorá by rozpor vyriešila. Otázka regionálnych jazykov nestavia proti sebe len prezidenta a premiéra, nejednotní sú aj samotní socialisti, aj opozícia a dokonca aj experti na právo.

Základným kameňom úrazu je druhý článok ústavy, ktorý hovorí, že "francúzština je jazykom republiky", pričom garancie v charte o použití

iných ako štátneho jazyka vo verejnom styku by de facto mohli znamenať ich zrovnoprávnenie s francúzštinou. Idea jazyka ako stmeľujúceho prvku národa sa vo Francúzsku traduje od čias francúzskej revolúcie a aj ústava je koncipovaná v tomto duchu - jeden národ - jeden jazyk. Stúpenci rozvoja regionálnych kultúr tvrdia, že ústava, i keď garantuje individuálne práva pre všetkých občanov, nemá prostriedky na podporu rozvoja iniciatív na lokálnej úrovni. Podpísanie charty pritom ešte nedávno vítali ako historický medzník - Francúzsko sa ním oficiálne prvý raz prihlásilo k pluralizmu svojich regionálnych kultúr v rámci národnej jednoty. Ústavný súd poukázal, samozrejme, na rozpor druhého ústavného článku s chartou, ako aj na ďalšie klauzuly, ktoré sú v protiklade s princípmi nedeliteľnosti republiky a rovnosti všetkých pred zákonom. Bolo to prvý raz v histórii, čo súd zablokoval ratifikovanie medzinárodného dokumentu vo Francúzsku. Podľa Chiraca by bolo nevhodné pre takúto záležitosť meniť "základné princípy republiky" a regionálne jazyky je možné rozvíjať aj bez toho, aby sa spochybnila idea jednoty národa.

Francúzština najskôr ako jazyk vzdelávania a potom ako jazyk médií postupne vytláčala iné jazyky - alsaský, baskický, bretónsky, katalánsky, korzický alebo oksitánsky, aj ich používanie v hovorovej reči. I keď od 60. rokov nastala akási renesancia a vznikali iniciatívy na rozvoj kultúry a školstva, klesajúci trend sa nepodarilo zastaviť, v každej novej generácii hovorí týmito jazykmi stále menej ľudí. Od ratifikácie charty si mnohí sľubovali, že po nej bude nasledovať séria nových opatrení, ktoré prispejú k oživeniu odumierajúcich jazykov Francúzska.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ