v za slobodu sa stávajú utláčatelia, ideály sa menia na ideológie, namiesto ideálu rovnosti nastupuje nové elitárstvo... "Ako rozpoznať, kedy princípy, názory a nádeje začínajú kamenieť na nehybný kolos téz, dogiem, poučiek a ideových stereotypov? Ako poznať, kedy začína byť záujem o pravdu sveta vytláčaný len prestížou a pýchou nedovoľujúcou človeku ani v najmenšom poopraviť už raz vyrieknutý názor? Ako poznať okamih, kedy sa koncepčné myslenie, tento samozrejmý predpoklad každej dobrej politiky, začína premieňať na sociálne inžinierstvo ako pokus pyšného rozumu jednotlivca plánovať život spoločnosti," pýtal sa český prezident pri preberaní ceny Open Society, ktorú mu udelila Stredoeurópska univerzita. Pred Havlom si túto cenu mohol prevziať iba britský filozof Karl Popper v roku 1994.

Bola to kapitulácia pred ľudskou nedokonalosťou, ktorá robí zo spomenutých procesov dejinnú zákonitosť - z ktorej existuje len individuálny únik? Nie tak celkom. Havel nedotiahol tento myšlienkový sled do "konštruktívneho" rozuzlenia - no byť stále v strehu, mať na zreteli takúto hrozbu v prípade najpozitívnejšieho spoločenského trendu - nie je to vlastne ten najlepší návod?

Havel sa ďalej vo svojich úvahách zamýšľal nad príčinami násilia, ktoré podľa neho veľmi často súvisia s odovzdaním sa kolektívnej beztvarosti, pričom ako príklad uviedol násilie českých fanúšikov počas hokejového šampionátu. "Nie sú tie masové oslavy len výrazom nechuti niesť osobnú zodpovednosť za svet a potreby rozplynúť sa radšej v kolektivite svorky s jej kolektívnou pýchou i kolektívnou nezodpovednosťou? Nie sú chlapci, ktorí v rámci celonárodných osláv hokejového

víťazstva potvrdili našu národnú výnimočnosť tým, že zbili pár ľudí inej farby kože, len zreteľnejším výhonkom čohosi menej zreteľného, ale o to nebezpečnejšieho, čo v tejto eufórii drieme," pýtal sa. Pripomenul, že "kdesi na začiatku balkánskych hrôz bolo i agresívne nadšenie srbských a chorvátskych fanúšikov". Havel usudzuje, že v prípade Balkánu Európa nedokázala včas tento okamih rozpoznať, a preto - o desať rokov neskôr musela veľmi nepopulárnym spôsobom vymáhať niečo, čo mohla vymôcť oveľa ľahšie, keby včas pochopila varovné znamenia. (kl)