nie súladu práva kandidátskych krajín s legislatívou EÚ je základnou podmienkou na začatie rokovaní o vstupe. V nich sa potom rokuje o poskytnutí prechodného obdobia, počas ktorého nebudú noví členovia povinní európske právo v danej oblasti aplikovať. Podľa vyjadrení predstaviteľov Európskej únie, vrátane úradujúceho komisára pre zahraničné vzťahy Hansa van den Broeka, by úniu veľmi prekvapilo, keby Slovensko v príprave nenapredovalo tak, aby na decembrovom summite v Helsinkách nemohlo dostať pozvanie na rokovanie o vstupe. Preverovanie sa začalo v apríli minulého roka a EÚ odvtedy preverila slovenskú legislatívu v takmer 30 kapitolách vrátane voľného pohybu tovaru, voľného poskytovania služieb, voľného pohybu kapitálu, vnútorných vecí, spravodlivosti, dopravy a priemyselnej politiky. Kým na Slovensku sa životné prostredie chápe najmä z hľadiska ochrany ľudí a prírody pred škodlivými vplyvmi, v EÚ je podstatná časť legislatívy v tejto oblasti orientovaná trhovo a na vytváranie rovnakých podnikateľských podmienok. Slovensko by podľa riaditeľa sekcie ochrany zložiek ministerstva životného prostredia Ivana Závadského malo prevziať úplnú legislatívu EÚ v tejto oblasti do konca roka 2002, ale kým dôjde k jej implementácii, môže to trvať aj 10-15 rokov a tento proces si vyžiada stovky miliárd korún. Bude nevyhnutné posilniť štátnu správu o približne 700 pracovníkov na siedmich ministerstvách, do ktorých kapitola životného prostredia zasahuje.