Za posledných sto rokov prešli medzinárodné vzťahy dôležitými zmenami. Zatiaľ čo pred sto rokmi bolo ich ústrednou črtou právo na použitie ozbrojenej sily, v súčasnosti je to, aspoň podľa právnej teórie, presný opak - zákaz použitia sily na riešenie konfliktov. Dôležitým medzníkom v tomto vývoji bola medzinárodná mierová konferencia v Haagu, zvolaná ruským cárom Mikulášom II. v roku 1899, ktorá ako prvá v histórii deklarovala riešenie sporov mierovou cestou. Pri príležitosti 100. výročia haagskej konferencie, ale aj vo svetle kosovského konfliktu sa z radov politikov a právnych odborníkov ozvali hlasy volajúce po podobnej iniciatíve. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Kofi Annan vyslovil ľútosť nad tým, že "agenda konferencie je dnes rovnako relevantná a naliehavá" ako pred sto rokmi a bývalý ruský premiér a osobitný vyslanec pre Juhosláviu Viktor Černomyrdin sa vyslovil za usporiadanie mierovej konferencie, ktorá by mala "posúdiť spôsob predchádzania vojenským konfliktom" v medzinárodných vzťahoch.
Treba si však pripomenúť, že najzákladnejším princípom celého súčasného medzinárodného práva je dobrá vôľa štátov a na nej je založený celý systém kolektívnej bezpečnosti reprezentovaný OSN. V medzinárodných vzťahoch neexistuje mechanizmus, ktorý by prinútil štáty stať sa súčasťou nejakej organizácie alebo podpísať a zaviazať sa dodržiavať nejakú medzinárodnú zmluvu. Napríklad Kosovo. OSN si môže dať záväzok udržiavať vo svete mier, ale čo z toho, ak štáty, ktoré sami tvoria podstatu OSN, uprednostňujú silu na vyriešenie svojich sporov? Alebo Kašmír. Ak štáty nemajú záujem vyriešiť svoje problémy za rokovacím stolom, existuje reálna šanca mierového vyriešenia konfliktu, ak samotná OSN nemá efektívne mechanizmy na to, aby prinútila štáty dodržať tento záväzok? Na druhej strane netreba zabúdať na spätný mechanizmus, ktorý existuje v medzinárodných vzťahoch. OSN síce vytvára určité normy a princípy, ktoré sa jej členské štáty podpísaním Charty OSN a iných inštrumentov zaviazali rešpektovať, ale samotná OSN je tvorená a riadená štátmi. Štáty sú teda na začiatku aj na konci každého procesu. Inými slovami, OSN je taká, akú ju štáty chcú alebo nechcú mať.
Viktor Černomyrdin poznamenal, že "hoci si niektorí myslia, že OSN je nástrojom minulosti", je "presvedčený, že ešte aj v budúcom storočí poslúži mieru, avšak jej činnosť treba zreformovať". Či táto výzva bude vypočutá a do akej miery sa podarí zreformovať OSN a zefektívniť jej princípy, záleží opäť na štátoch. V praxi to znamená, akej sumy zo 750 miliárd dolárov vydaných ročne vo svete na vojenské účely sa budú štáty ochotné zriecť v prospech vyriešenia konfliktov mierovou cestou.
MARTIN BAK
(Autor študuje medzinárodné právo na University College Uttrecht)
