Prírodné katastrofy, ku ktorým došlo v minulom roku, boli z hľadiska spôsobených škôd rekordné. Navyše vzhľadom na problémy, ktoré spôsobuje kvalite životného prostredia ľudská činnosť, a na problémy vyvolané chudobou, možno predvídať, že v budúcnosti zasiahnu planétu ešte rozsiahlejšie katastrofy. Informovala o tom včera v Bruseli predsedníčka Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) Astrid Heibergová. V štúdii Svetové katastrofy 1999, ktorú zverejnila IFRC, sa zdôrazňuje, že najväčšie následky prírodných nešťastí ponesie aj naďalej rozvojový svet. "Každý, kto je informovaný o problémoch životného prostredia spojených s globálnym otepľovaním a odlesňovaním na jednej strane a so sociálnymi problémami spôsobenými narastajúcou chudobou na druhej strane, chápe, že keď sa tieto dva faktory stretnú, nastane katastrofa v novom meradle," uvádza Heibergová. Správa poukazuje na analýzy takých javov, ako bol hurikán Mitch či vzdušný fenomén El Niňo, z ktorých vyplýva trend smerujúci k ešte rozsiahlejším "superkatastrofám". Vlani prinútili prírodné katastrofy k odchodu z domovov viac osôb ako vojny a ozbrojené konflikty. Dokument udáva, že pokračujúca degradácia úrodnosti pôdy, suchá, odlesňovania a záplavy donútili 25 miliónov ľudí odísť z postihnutých oblastí a usadiť sa v núdzových táboroch, ktoré se zmenili na najrýchlejšie rastúce mestá. Toto množstvo utečencov predstavuje 58 percent celkového počtu utečencov. Podľa IFRC se v uplynulých piatich rokoch znížili o 40 percent aj financie na humanitárnu pomoc, pričom veľa poisťovacích spoločností odmieta uzatvárať v oblasti Karibského mora poistné zmluvy.
(ČTK)
