Aj keby mal akademický sochár Ladislav Gajdoš po tom, ako mu v časoch totality zničili hneď dva veľkoplošné keramické reliéfy, dosť dôvodov na pesimizmus, plastiky z jeho najnovšej tvorby vyžarujú toľko farebného optimizmu, žeby teraz iste mali miesto v každom parku. "V parku pri Múzeu SNP v Banskej Bystrici sú zatiaľ inštalované dve plastiky z pripravovaného väčšieho cyklu Slovenské fašiangy. Jedna má názov Maska rohatá a druhá Jánošík. "V tomto týždni som začal na východnom Slovensku odlievať tretiu sochu z tohto cyklu s názvom Niekto sedí v base. Každý, kto počuje jej názov, sa začne usmievať, naozaj však nijako s minulosťou alebo súčasnosťou nesúvisí," povedal akademický sochár L. Gajdoš. Kedysi sa musel bezmocne prizerať, ako voľakedajší ideológovia smutne známych schvaľovacích komisií rozhodli o tom, že jeho dve diela - keramický reliéf Záhrada snov na košickej železničnej stanici i Kresby na dúhe na objekte školy v Bratislave-Krasňanoch boli necitlivo odstránené. "Aj potom som mal problémy, a sochárstvu som sa prechodne radšej ani nevenoval, prešiel som na tvorbu artprotisov, pretože okrem likvidovania svojich sochárskych prác som pocítil aj iné dosahy. A vlastne aj v súčasnosti žijem a tvorím v provizóriu," hovorí L. Gajdoš. Cyklus Slovenské fašiangy má tvoriť 10 plastík, všetky sú inšpirované ľudovými fašiangovými maskami. Problém je, že podobne ako mnohí iní umelci ani Ladislav Gajdoš nevie, či nájde na dokončenie svojho cyklu dostatok finančných prostriedkov.
EVA BOMBOVÁ
