Zaspáva s dobrým pocitom, že "to lepšie, to iné" je asi práve to, čo žije tu, so svojím manželom. A Lojzko zase zistí, že jeho žena je stokrát zaujímavejšia a "ozajstnejšia" ako všetky tie rosničky, moderátorky, speváčky z televízie, ktoré si k sebe do kuchyne niekedy, len tak z pasie, vpustí. Včela jednoducho patrí do úľa, aj keď si z času na čas potrebuje zalietať po neznámych, nebezpečných územiach. Neverte tomu, že príbeh Francky a Lojzka je len konkrétnou kuchynskou spoveďou konkrétneho človiečika z Radošiny. Stano Štepka sa opäť tvári ako chlapec z dediny, ktorý tak utešene ničomu nerozumie, no opäť rozumie všetkému. Včela v zime - posledná premiéra u radošincov tejto sezóny, rozpráva o ľuďoch, ktorí túžia žiť niečo väčšie, skutočnejšie ako svoje šedivé životy, no zabúdajú, že to "niečo" väčšinou naozaj leží v tej ich nevetranej kuchyni. Kto z nás sa z času na čas takto "nesekne"? Lojzko, Francka, ale aj ďalšie postavičky novej Štepkovej hry hľadajú šťastie po svojom, a všetci tým štepkovsky ťarbavým spôsobom: Francka (Soňa Norisová) uteká za svojím intelektuálom do Čiech - na neexistujúcu adresu a neznáme meno. Gazdík (František Rehák) kandiduje na prezidenta, pretože cíti zodpovednosť a vie, že namiesto gaštanov v prezidentskej záhrade treba vysadiť slivky. Herec (Richard Félix), ktorý nevie v čom, ani prečo, hrá a túži po pravej klobáske. Prostitútka (Kristína Dubajová) zasa chce ľúbiť. A Lojzko (Stano Štepka) hľadá šťastie v televízii: Prežíva s hlásateľkou čítanie programu, s rosničkou predpoveď počasia, s hercom ľúbostnú scénu, rozpráva sa s nimi, radí im a obdivuje ich. "Je veľmi príjemné a vzrušujúce režírovať Stana Štepku. Podobne ako Chaplinov Tulák - aj jeho človiečik z Radošiny sa suverénne pohybuje vo svojom malom svete. Ľudí a udalosti takzvaného veľkého sveta pohotovo, presne a s porozumením komentuje svojím neodolateľným pohľadom zdola," pochvaľuje si spoluprácu s radošincami režisér predstavenia Milan Lasica, ktorý sa na túto scénu vrátil hosťovať po dlhšom čase. Stano Štepka mu nechal režírovať hru, o ktorej priznáva, že si ju vypočul vlani v lete od človeka, čo si k nemu prisadol v hostinci. Z príbehu muža, od ktorého jeden deň len tak odišla žena a on konečne mohol byť "s nyma - s televíznymi hlásatelkami" sa stala divadelná hra Včela v zime. Plagiátorstvo? Nie, len ten najgeniálnejší recept radošincov. Veď, ako hovorí Lasica: "Štepka svojho človiečika z Radošiny nehrá. On ním je. To sa potom režíruje!"

ALEXANDRA TINKOVÁ