Pred niekoľkými dňami sa vo Viedni skončil veľký medzinárodný divadelný festival Wiener Festwochen, na ktorom bolo uvedených niekoľko desiatok činoherných, hudobných a tanečných inscenácií. Medzi najväčšie hviezdy tohtoročného stretnutia patril mladý nemecký režisér Thomas Ostermeier, ktorý tu prezentoval až tri svoje inscenácie: dve podľa textov najmladšej generácie anglickej drámy M. Ravenshilla (Shopping and Fucking) a D. Harrowera (Nôž v sliepkach) a jednu podľa symbolistickej hry belgického autora Mauricea Maeterlincka Modrý vták. Hre Modrý vták, na západe už desaťročia zaškatuľkovanej ako "nehrateľná", u nás v osemdesiatych rokoch Bednárik v nitrianskej inscenácii priznal rozprávkovosť aj pôvab naivity a očarenia. U Ostermeiera však symbolické postavy (Chlieb, Voda, Oheň, Mlieko atď.) akoby vypadli z berlínskych nočných klubov. Režisér s výtvarníkom ich zasadil do krásnej čistej scény, ale táto "vypeknenosť" a vizuálna antitradičnosť sa rýchlo obohrali. Ak by sme mali posudzovať Ostermeiera podľa tohto predstavenia, vylešteného, ale sterilného, boli by sme veľmi sklamaní. Našťastie však ešte môžeme podať svedectvo o jeho inscenácii hry škótskeho autora Davida Harrowera Nôž v sliepkach (a odporúčať hru do pozornosti našich divadiel). V hre ide o trojicu postáv v akejsi priam archetypálnej situácii. Príbeh sa odohráva v uzavretom svete dedinského spoločenstva, spojeného s prírodou, ale aj obmedzujúceho ducha, nepriateľského k čomukoľvek novému a "inému", uzavretého vo svojej materiálnosti a tradičných rodových stereotypoch. Ako cudzí "iný" prvok, nenávidený a spájaný v predstavách dediny s bosoráctvom, so zlom a s vraždami, tu vystupuje mlynár. Hra atmosférou pripomína náš chrobákovský či švantnerovský svet tzv. lyrizovanej prózy, reflektujú sa tu povery a predsudky a dokonca aj podobné zemité metafory ako v našich končinách (žena ako pole, ktoré treba obrobiť atď). Hra mladého škótskeho autora však ponúka aj novú perspektívu: žena videná ako prírodný živel, je tu zároveň človekom, ktorý svet okolo seba reflektuje, hľadá preň nové mená a pomenovania, a materiálnu archaickú rovinu dediny presahuje. Oslobodenie jej i mlynárovi prinesie vražda manžela. Ale nie je to nijaký ľúbostný happy end: na záver ostali dvaja ľudia, indivíduá, ktoré idú ďalej každé svojou vlastnou cestou. Ostermeier vytvoril strhujúce poetické predstavenie, plné nádherných obrazov a vnútorného napätia, kde divák ani nedýcha.

JANA WILD

(Autorka je divadelná kritička)