Štyridsať rokov. Nepatrný okamih v nekonečnom vesmíre, v živote človeka polovica jeho možného života. Možného, lebo v súčasnom svete plnom konfliktov, stresu a nebezpečenstva je dožitie sa kvalitného života vo vyššom veku niekedy podobné lotérii. Každé okrúhle výročie núti na určité hodnotenie toho, čo bolo, čo sa už nikdy nedá vrátiť a ani zmeniť a na plánovanie toho nového, ešte nepoznaného a možno lepšieho. Kde a ako sme prežili našich štyridsať rokov? Asi polovicu tohto obdobia určite v škole. Jeden s menšími, druhý s väčšími úspechmi sme lúskali písmenká z prvého šlabikára, poučky z odborných kníh na strednej škole a tí úspešnejší alebo azda šťastnejší naberali ďalšiu hromadu potrebných aj nepotrebných vedomostí, niekedy bez kontaktu s praxou na škole vysokej. Plní ilúzií a opojení mladosťou, ktorej je všetko dovolené a všetko môže, sme si v tom období ani veľmi neuvedomovali, že skutočnosť okolo nás a hlavne za hranicami na západ od nás, bola na svetelné roky vzdialená tej, v ktorej sme si plánovali svoju budúcnosť. Jedno sme však chceli všetci - chceli sme byť úspešní, bohatí a uznávaní, so šťastnou rodinou a usmievajúcimi sa deťmi z reklamných billboardov. V druhej dvadsiatke sme sa tento sen snažili napĺňať, každý podľa svojich schopností a možností, ako hlásalo jedno staré politické heslo. Obsadzovali sme rôzne kancelárie, sedeli aj na dvoch stoličkách, kabáty prezliekali so striedaním ročných a päťročných období a úspech nedal na seba dlho čakať. Pre niektorých sa obrázky z reklám stali skutočnosťou a čím viac sa ponárali do blahobytného života úspešno-šťastnejších, tým viac sa vzďaľovali ostatným. Tí menej úspešní v presadaní stoličiek v hre „ide pieseň okolo…“ poctivo zdolávali vrchol svojho úspechu a pocit šťastia pri jeho zdolaní prekonal kropaje potu, roky odriekania a roky driny. Niekedy sa tento úspech nevyjadroval tučným bankovým kontom, domom či zahraničnou dovolenkou, ale spokojnosťou a šťastím ľudí, ktorých sa dotýkal. A čo ďalej, vážení štyridsiatnici? Prešli sme určitú etapu svojho života a pred nami sa odvíja ďalšia. Aká bude? Priblížili sme sa ostatnému svetu a jeho realitu vdychujeme ako závan prichádzajúcej jari. Stojíme na križovatke s vedomím, že v tej ďalšej štyridsiatke toho musíme veľa zmeniť. To, pre ktorú cestu z tých dvoch, po ktorých sme doteraz kráčali, sa rozhodneme, výrazne ovplyvní život nielen nás a našich detí, ale aj spoločnosti a regiónu, v ktorom žijeme. Na pleciach nás štyridsiatnikov leží historická zodpovednosť a historická šanca. Tak, ako ďalej? Celý svet čaká odpoveď na túto otázku.
Mgr. DANA KOLLÁROVÁ,
Nové Zámky
