h. Nie je to totiž ono, sledovať strieborné plátno v „drive-in“ kine a žuť pritom pirôžky s kapustou. Ale to sú len drobnosti. Len čo slnko zmizne za obzorom, nelíši sa moskovský Kinodrom ničím od autokina Kenwood v Luisville či Moonligt v Pittsburgu. Milosrdná tma zakrýva, že inokedy je to opustené parkovisko hneď vedľa rovnako opusteného velodrómu, vybudovaného pre Olympijské hry roku 1980. „Je to vynikajúca vec, dá sa tu skvele relaxovať,“ mieni 30-ročný Igor Martinov opierajúci sa o svoj červený Nissan, v ruke pivo a cigareta. „A pokiaľ máte dobré auto s dymovými sklami,“ škľabí sa, „užije si skvele mládež.“ Zatiaľ čo väčšina amerických autokín sa zameriava na teenagerov či rodiny hľadajúce finančne nenáročnú večernú zábavu, tvorcovia Kinodromu sa sústreďujú na starších príslušníkov lepšie situovaných vrstiev. Po začatí pravidelnej prevádzky bude stáť vstupenka 195 rubľov (osem dolárov) a v jej cene bude okrem filmového predstavenia zahrnuté aj ľahké občerstvenie. „Dri-ve-in“ je v jednej z fajnovších štvrtí Moskvy asi kilometer od bydliska prezidenta Borisa Jeľcina a neďaleko zhluku luxusných výškových obytných budov. Alexander Volkov, ktorý s myšlienkou autokina prišiel po tom, čo ho navštívil v Maďarsku a Nemecku, v interview vyhlásil, že sa rozhodol ťažiť z úspešných skúseností jedného z podnikateľských partnerov, ktorý vlastní 16 nočných klubov. „Vychádzam z toho, že v lete žije v Moskve veľa ľudí nočným životom a že Moskovčania vášnivo radi chodia do kina,“ povedal. Zistili sme, že nočné kluby navštevuje záplava hostí, ktorí dávajú prednosť posedeniu vonku. Žiadajú, aby im boli stolíky prenesené von.“ Autokino ako také je na prvý pohľad provizórium. Parkovisko, vybavené zelenými vrátami brániacimi vo vjazde „čiernym“ divákom, pojme iba 150 automobilov a nemá pokladnicu. Filmové plátno je všetko iné, len nie veľké, a ošúchanú premietaciu kabínu z nevysvetliteľných dôvodov „zdobí“ umrlčia lebka so skríženými hnátmi. (ČTK)