Zombiovia - živé mŕtvoly, ktoré vstávajú z hrobov - sa stali už pevnou a neoddeliteľnou súčasťou knižných a filmových hororov. Konzumenti hrôzostrašných historiek o nich však pravdepodobne nevedia, že istá časť vedcov vedie skutočne vážny spor o tom, či legendy o oživených mŕtvych nemajú náhodou reálny základ, napísal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Spor okolo existencie zombiov prepukol v roku 1982, keď sa Haiťan Clairvirus Narcisse, ktorého považovali 18 rokov za mŕtveho, zjavil sčista-jasna v rodnej dedine a tvrdil, že ho ako zombiho predali istému otrokárovi. Médiá sa o Narcissa bili aj napriek tomu, že v jeho historke bolo všetko možné, len nie pravda.
Vedci, ktorí sa už roky venujú štúdiu zvykov obyvateľov Haiti, tvrdia, že príbehy o žijúcich mŕtvych patria skutočne do ríše rozprávok a povier. Mladého botanika Wadeho Davisa z Harvardovej univerzity však na celej histórii zaujalo tvrdenie samotných živých mŕtvol, že čarodejníci kultu voodoo ich na zombiov premenili pomocou záhadného prášku - akéhosi púdra. A botanikovi Davisovi sa podarilo dostať na obrady, na ktorých sa tajomný prášok pripravoval, ba pošťastilo sa mu niekoľko dávok aj získať. Po analýzach púdra bolo Davisovi jasné, čomu vďačia zombiovia za svoj vznik. Prášok totiž obsahoval stopy tetrodotoxínu - jedu, ktorý sa nachádza aj v istom druhu guľatých rýb, udomácnených v Karibskom mori. V Japonsku, kde sa táto ryba po určitej špeciálnej úprave považuje za delikatesu, sú známe prípady otráv, ktoré sa prejavovali tým, že obete upadli do hlbokého bezvedomia a vyhlásili ich za mŕtvych, avšak neskôr sa prebudili.
Presne takto vznikajú aj zombiovia, tvrdí W. Davis. Čarodejník kultu voodoo podá svojej obeti prášok, ktorý obsahuje aj sušené mäso guľatej ryby. Tetrodotoxín spôsobí, že obeť upadne do hlbokého spánku podobného kóme, extrémne sa spomalí jeho dýchanie a pulz - človeka vyhlásia za mŕtveho a pochovajú. Po pohrebe čarodejník obeť zo zeme vyberie a pomocou halucinogénnej pasty, tajomného mrmlania a zaklínania ju privedie k životu. Takéhoto živého mŕtveho potom predá ako pracovnú silu majiteľovi plantáží.
Človek žijúci v civilizovanom svete takýmto praktikám neverí a odsudzuje ich. Podľa etnografov však tieto zvyky súvisia s úrovňou myslenia a kultúry v určitých oblastiach našej planéty. Človek môže sám seba vyhlásiť za zombiho len vtedy, pokiaľ je pripravený svojej premene uveriť napríklad aj preto, že v takomto prostredí vyrástol a žije. (TASR)
