Americký Senát urobil v utorok prvý krok smerom k dohode s Organizáciou Spojených národov. Jednoznačne podporil plán na splatenie obrovského amerického dlhu voči svetovej organizácii. Suma, ktorá predstavuje až dve tretiny celkového dlhu jednotlivých členských štátov voči organizácii, však do newyorskej pokladne nepritečie okamžite a hlavne nie jednoducho. Po schválení Senátom musí totiž návrh ešte prejsť Snemovňou reprezentantov, čo bude pravdepodobne dosť zložité.
Aj Senát však svoj súhlas podmienil viacerými ak. Takmer miliardu amerických dolárov, ktorú Spojené štáty dlhujú svetovej organizácii za 13 rokov - najmä vo forme nezaplateného členského a príspevkov na mierové operácie - pokladník OSN uvidí až vtedy, ak sa ročné príspevky USA znížia zo súčasných 25 na 20 percent a podiel financovania mierových operácií z 31 na 25 percent. Tieto podmienky sú výsledkom dohody medzi ministerkou zahraničných vecí Madeleine Albrightovou - ktorá bola pred nástupom do funkcie stálou zástupkyňou USA v OSN - a nespokojným šéfom senátneho výboru pre zahraničné vzťahy Jesse Helmsom. Republikán Helms patrí medzi tradičných kritikov neefektívnosti a byrokracie OSN a jeho pôvodný návrh obsahoval aj podmienky širšej reformy OSN.
Okrem neprimeraných výdavkov organizácie a jej prebujneného aparátu však republikánom prekážajú aj iné „drobnosti“. Republikánska väčšina v Snemovni reprezentantov principiálne žiada, aby OSN prestala podporovať program plánovaného rodičovstva, ktorého súčasťou sú aj potraty. Naopak, pokiaľ republikánom sa neplatenie príspevkov zdá opodstatnené, niektorí demokrati majú na druhej strane problém s tým, že dlh by sa mal splácať s podmienkami. Oproti sebe tak stoja dva postoje. Oba vychádzajú z neodškriepiteľnej predstavy, že USA zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu vo svetovej politike, pre každého však z tohto faktu vyplývajú iné dôsledky. Pokiaľ republikáni tvrdia, že zo svojej pozície majú hrať najrozhodujúcejšiu úlohu pri zásadnej reforme OSN, demokrati tvrdia, že je hanbou, ak napriek svojej sile niekto neplní základné podmienky. V tomto prípade neplatí dlhy.
Či sa dlh - ktorý mimochodom OSN vyčísluje na 1,69 milirady dolárov, ale USA „len“ na niečo okolo miliardy - naozaj stane minulosťou, teda vôbec nie je jednoznačné. Pre začiatok sa dá predpokladať, že Washington do konca roka zaplatí aspoň 250 miliónov dolárov. Inak by totiž prišiel o hlasovacie právo vo Valnom zhromaždení.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
