Len niekoľko dní ostáva do vynesenia rozsudku súdu na tureckom ostrove Imrali, ktorým - ako sa dá tušiť - bude trest smrti pre vodcu Strany kurdských pracujúcich (PKK) Abdullaha Öcalana. Tak ako Öcalan pred súdom, i jeho strana sa v tomto období snažila trpkú popularitu využiť na to, aby sa očistila od nálepky terorizmu a bojového fanatizmu. Samotné USA, ktoré veľmi potrebujú Ankaru na svojej strane - obzvlášť odkedy majú do činenia s Irakom - zaradili PKK do zoznamu teroristických organizácií, aj keď proti Američanom nikdy žiaden atentát nespáchala. PKK tvrdí, že sa proti nej vedie medzinárodná diskreditačná kampaň, že zvolila boj, lebo inú možnosť nikdy nemala, že jedna z najväčších ľudových armád (30 000 členov) vedie vojnu podľa medzinárodných pravidiel - a s jediným cieľom, dotlačiť Ankaru k rokovaniam, keď tento cieľ nenašiel žiaden diplomatický ohlas vo svete.
PKK, založenú v roku 1978, financujú hlavne Kurdi žijúci v Európe (približne 850 000), no časť jej príjmov vraj pochádza z obchodu s heroínom. Keď Öcalan vo väzení i predtým v Taliansku vyhlasoval, že odsudzuje teroristické metódy, nebolo to po prvý raz, čo sa dištancoval od terorizmu a násilia. Veľakrát vraj zbavil funkcií viacerých vodcov na konci 80. rokov pre účasti na atentátoch proti tureckým úradníkom a vraždách žien a detí. V roku 1993 vyhlasoval, že už len samotné uznanie práva kurdského národa na existenciu by otvorilo cestu k dialógu s vládou a PKK by v tom prípade zložila zbrane. Odvtedy PKK presadzuje len tento minimálny cieľ. V roku 1995 sa prihlásila k Ženevskej konvencii - i protokolu z roku 1977 o spôsobe vedenia vojny o ochrane civilistov. Jej bojovníci odvtedy robia rozdiel medzi vojakmi - armádou, policajtmi a milíciami - a civilistami. V januári PKK predefinovala svoj program: potvrdila legitimitu ozbrojeného boja, no dištancovala sa od terorizmu. Zriekla sa nárokov na vytvorenie samostatného Kurdistanu v prospech autonómie v rámci Turecka.
Kurdi v Európe disponujú vlastnou televíznou stanicou MED-TV, ktorej programy vyrábajú v Bruseli, káblom ich vysielajú do Londýna a odtiaľ satelitom pokrývajú niekoľko európskych krajín. Svoj silný nástroj MED-TV teraz PKK využíva na to, aby si Turci uvedomili, že sa im oveľa viac oplatí nechať Öcalana nažive, inak hrozí, že sa kurdsko-turecký konflikt rozhorí s novou intenzitou. Niektorí vodcovia sa netaja hrozbami teroristických atentátov. Öcalanov výrok „moja smrť možno poslúži môjmu národu lepšie ako môj život“ dostáva novú náplň: ak Ankara nedá šancu mieru, bude potrebná „veľká vojna“.
Odkedy PKK v roku 1984 začala svoje povstanie, konflikt s Ankarou má už 30 000 mŕtvych, 2 milióny vysídlencov a viac než 3000 kurdských dedín zmizlo z povrchu zemského. Pre Ankaru je absolútne neprípustná myšlienka, aby ho ukončila tak, že sa posadí za rokovací stôl s povstalcami, ktorí jej spôsobili toľko problémov. Turecký prezident Süleyman Demirel 19. februára vyhlásil, že nie je ochotný diskutovať o tom, či Kurdi majú mať školy a médiá vo vlastnom jazyku - bol by to vraj začiatok rozpadu krajiny. Podľa premiéra Bülenta Ecevita zadržanie a odsúdenie Öcalana definitívne vyrieši zahraničím „umelo“ vytvorený kurdský problém. Kurdi bojový konflikt na juhovýchode Turecka začali, no sú pripravení okamžite ho ukončiť. Otázkou je, či vo svetle hodnôt ľudských práv majú nárok na splnenie podmienky, ktorú za to požadujú: rozvíjať vlastnú kultúru v pokoji na území tureckého štátu.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
