Keď odchádzal Vladimír Ondruš zo Slovenského filmového ústavu na Kolibu, dal zhodnotiť súkromný priestor vlastných filmových ateliérov štátom na dva milióny. A aby ich ako riaditeľ SFÚ nedaroval sám sebe, za Štúdio Koliba bol na dokumente podpísaný jeho námestník. Ten spolu s Ondrušom potom podpísal ešte stohy podobných „papierov“. Niekdajší filmár sa totiž rozhodol aj po podivuhodnom sprivatizovaní Koliby nechať živiť od štátu. Vymyslel so spolupracovníkmi návrhy dvoch národných filmov s peknými proslovenskými názvami a požiadal svojho kamaráta Hudeca a následne aj jeho kamaráta Mečiara o okrúhlučký grant. Čudná v súvislosti s celou transakciou je len skutočnosť, že hoci umelci (a z ich radov vychádza aj súčasný minister Kňažko) proti spôsobu a cene privatizácie Koliby i proti divným grantom na podporu jej projektov vystupovali pred voľbami nekompromisne, riešenie kauzy sa na ministerstve kultúry ťahá už niekoľko mesiacov. Podľa filmárov je to príliš dlhý čas. Zodpovední ho zdôvodňujú konštrukciami o dohode Kňažka s Ondrušom alebo neochotou ministerstva zaplatiť v prípade insolventnosti Koliby jej dlhy do štátneho rozpočtu. Je však pravda, že Kňažko má záujem doviesť záležitosť Koliby do konca. A to nielen pre štátom vyplatené peniaze na jeden zlý a druhý neexistujúci film, ale aj pre zlú privatizáciu filmových ateliérov. Strata razancie v tejto veci má skôr byrokratický charakter. Je známe, že za úradnícky plat Kňažko nové ministerstvo nepostaví a na tom starom mu zostali ľudia zvyknutí na Hudecovu ťažkopádnosť a možno že aj móresy. Čo, pochopiteľne, nemusí platiť o odbore kontroly, ktorý vyslal do ateliérov komisiu, ale napríklad o právno-legislatívnom oddelení. Nie je tajomstvom, že jeho riaditeľom je JUDr. Baďura, ktorý vypracovával zmluvy so Štúdiom Koliba a ich spornosť by mal teraz posudzovať.
Umelecká obec sa najnovšie obáva precedensu, ktorý vniesol do politickej hry podnikateľ z radov HZDS Vladimír Poór. Po strate trpezlivosti s dohadovaním o Naftu medzi FNM a vládou ju predal solventnému investorovi zo zahraničia. To isté môže každú chvíľu urobiť Vladimír Ondruš. Spolu so záväzkom voči štátu vo výške takmer 200 miliónov predá chátrajúce štúdiá a umyje si nad celou záležitosťou uznojené ruky. Určite však nie v rozvodnenej Myjave, ale niekde na Kajmanských ostrovoch. DAŠA MATEJČÍKOVÁ
