bolo preskúmať skutočný stav sporných projektov Štúdia Koliba, na ktorých spoločnosť pracovala s účasťou štátu. Išlo o návrh na nakrútenie filmu Pribina, videozáznamov pre zahraničných Slovákov a filmu Jánošík. Protokol má úctyhodných 38 strán a pracovníci ministerstva ho Ondrušovi a ďalším členom vedenia Koliby čítali v utorok celé tri hodiny. Medzi zaujímavosti nesporne patrí, že ministerskej kontrole filmári opakovane predkladali sedem rovnakých faktúr v celkovej hodnote 11,2 milióna ako doklad o rôznych činnostiach. Viaceré faktúry, ktoré Ondruš a jeho ekonomická riaditeľka komisii vykázali, pôsobili prinajmenej šokujúco. Pikantný je aj doklad, podľa ktorého štát zaplatil 20-tisíc za nový chrup potenciálnemu hlavnému hrdinovi filmu Jánošík. Tým mal byť podľa údaju akýsi Zdenko Lehotský, o ktorom však filmárska obec nikdy nepočula. Fiktívnemu (?) Zdenkovi Lehotskému okrem chrupu zaplatili aj náklady na päť ciest na ortodonciu do Starej Turej (ortodoncia je lekárska pomoc pri nepravidelnostiach zubov), prácu ortodontistky a trojdňovú prácu organizátora tejto náročnej umeleckej predprípravy mladého „Jánošíka“, čo vyšlo daňových poplatníkov presne na 55 579 slovenských korún. Film však nikdy nenakrútili a Ondruš vedel kontrolnej komisii k projektu predložiť na ukážku len dvojdňový pracovný materiál, ktorý podľa informácií denníka SME nakrúcali v Terchovej bez režiséra (!), iba s komparzom a na poli. Podľa iných faktúr vo vyúčtovacích nákladoch na neexistujúci film figurujú 56- a 44-tisícové sumy na zapožičanie kostýmov, každomesačné poplatky za funkčnosť štyroch telefónnych liniek po 8939, 9117 či 6504 korún, prenájom kopírovacieho stroja či prenájom priestorov v Novej Bystrici Vychylovke v sume 200 000 Sk. Zaujímavou je v súvislosti s filmom aj opakovaná fakturácia 45- až 55-tisícových súm pre castingovú spoločnosť (na vyhľadávanie hercov) Cine Cast, s. r. o., pričom pri použití slova zaujímavý máme na mysli fakt, že podľa potenciálneho režiséra neexistujúceho filmu nikto žiadnych hercov do filmu nevyhľadal ani neoslovil. Režisérom Jánošíka mal byť Peter Opálený, ktorý sa angažoval v predvolebnej kampani HZDS. S HZDS je spätý aj samotný Vladimír Ondruš ako jeden zo štatutárnych zástupcov spoločnosti Pro TV Dovina, ktorá sa za Mečiarovej vlády usilovala o privatizáciu druhého okruhu STV. Práve preto nielen umelecká obec predpokladá, že finančné prostriedky na filmy Pribina, Jánošík a videofilm pre zahraničných Slovákov mohli byť použité na minuloročnú kampaň HZDS. Tým skôr, že producentom a koproducentom Jánošíka bol Fedor Flašík, jeden z dvoch hlavných organizátorov kampane hnutia. Flašík produkoval aj videofilm Knieža Pribina, ktorý mal byť pôvodne filmom a Koliba si naň od štátu aj zúčtovala filmový materiál, podobne prácu kameramana a hercov zaúčtovala ako filmovú. Hlavnú ženskú postavu stvárnila dcéra riaditeľa kancelárie vtedajšieho ministra kultúry Ivana Hudeca Danka Dinková. Kameru na filme zapožičiavala zase spoločnosť Ars Media, kde pracoval syn toho istého ministra Ivana Hudeca Igor Hudec. Ivan Hudec je vôbec častým hosťom Štúdia Koliba. Kým bola v štúdiu kontrola ministerstva, spolu s Ondrušom si tam krátil čas vyhrávaním na harmonike. Tesne po výmene vlády a zmene na poste šéfa Slovenského filmového ústavu táto dvojica spísala dokument o nemožnosti vypovedať zmluvu medzi SFÚ a Kolibou, ktorý stanovuje, že v prípade vypovedania zmluvy musia Kolibe vyplatiť penále vo výške 21 miliónov korún. Dobre vyšpekulovaný dokument mal však zaujímavý osud - páni z HZDS s ním do SFÚ poslali šoféra, ktorý nesplnil ich príkaz opečiatkovať ho tam, a preto dostal výpoveď…

Šafárenie v Štúdiu Koliba dosiahlo slušné rozmery - len na troch filmoch predstavujú podlžnosti voči štátu takmer 90 miliónov korún. Na filme Knieža Pribina je to 64,8 milióna, na videofilmoch pre zahraničných Slovákov 2 milióny a na Jánošíkovi 22,5 milióna. DAŠA MATEJČÍKOVÁ