ktorých po celej Európe oslovila agentúra Reuters. Podľa väčšiny tvrdení je pravdepodobné, že prvá vlna bývalých štátov „východného bloku“ sa k Európskej menovej únii pripojí v roku 2007, teda už dva roky po svojom vstupe do EÚ. Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Wim Duisenberg však nedávno niektoré kandidátske krajiny na členstvo v EÚ varoval, že ich optimizmus nie je na mieste. Podľa Duisenberga by sa bývalé štáty východného bloku nemali bezhlavo vrhať do projektu, ktorý ešte len nedávno spôsobil značné problémy aj ekonomicky vyspelým západným krajinám. „Stať sa členom EÚ neznamená stať sa bezprostredne aj členom EMÚ.
Na prvom mieste je zodpovedajúca menová politika, ktorú tieto štáty musia mať, aby sa do EMÚ dostali,“ povedal Jan Stankovsky z viedenského ekonomického inštitútu WIFO.
Maastrichtská dohoda o menovej únii určuje veľmi jasné ciele v oblasti inflácie, rozpočtového deficitu a verejného dlhu. Aj pre tak vyspelé stredoeurópske štáty, akými sú Poľsko a Maďarsko, by bolo v súčasnosti veľmi ťažké priblížiť sa k inflácii, ktorá sa v štátoch eurozóny pohybuje okolo úrovne jedného percenta. Stankovsky je však optimistický, pretože tieto štáty už značný pokrok spravili. „Počas nasledujúcich dvoch až piatich rokov by inflácia vo väčšine alebo možno aj všetkých týchto krajinách mohla klesnúť na prijateľnú úroveň,“ dodal J. Stankovsky.
Presný čas prijatia piatich exkomunistických krajín a Cypru však zatiaľ zahaľuje neistota. Nádeje väčšiny krajín, ktoré by sa k EÚ chceli pripojiť v roku 2003 - Maďarsko dokonca v roku 2002 - sa javia ako nerealistické. Podľa respondentov prieskumu je pripojenie najviac pravdepodobné v roku 2005, niekoľkoročný sklz sa však nedá vylúčiť, čo by negatívne ovplyvnilo aj pristúpenie k EMÚ.
Pripojením bývalých komunistických štátov k EMÚ by stredná Európa získala kredibilitu, ktorá by vyústila do odstránenia menového rizika, zníženia úrokových sadzieb a podpory investícií. Aspoň sa tak domnievajú zástancovia idey rýchleho pripojenia. Krzyzstof Rybinski z ING Barings Waršava predpokladá, že zníženie inflácie na úroveň 4-5 percent by nemal byť problémom. Dostať sa však na súčasnú mieru inflácie štátov eurozóny je dosť nepravdepodobné. Českej republike sa to síce podarilo, jej 2,5-percentná úroveň však stála české hospodárstvo vysokú cenu a vďaka prísnej menovej politike sa nachádza v stave recesie.
Z názorov prieskumu agentúry Reuters však okrem iného vyplýva, že akékoľvek predčasné pripojenie sa k EMÚ môže byť vzhľadom na rast konkurencie šokom, proti ktorému by sa tieto krajiny nemali ako brániť. Krok smerom k EMÚ je síce správny, bez rozsiahlych ekonomických štrukturálnych zmien by však mohol byť aj krokom do priepasti, ktorej dno sa nachádza v neznámej hĺbke.
