BRATISLAVA (SME - mn) - Návrhy na predaj 10 percent zlatých rezerv Medzinárodného menového fondu (MMF) v snahe kompenzovať časť odpustených dlhov krajinám tretieho sveta označil World Gold Council (WGC) za chybné. "Nedávny prepad cien zlata na svetových komoditných trhoch zapríčinili úvahy o predaji zlatých rezerv MMF a rozpredávania zlatých rezerv centrálnych bánk Švajčiarska a Veľkej Británie. Len samotný pokles cien stál najviac zadlžené krajiny viac ako 150 miliárd amerických dolárov," vyhlásil WGC vo svojom vyhlásení, ktorým reagoval na závery víkendového summitu zástupcov siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta G7 v Kolíne nad Rýnom. Pokles cien zlata má podľa WGC horší vplyv ako pomoc zo strany fondu. Vplyv prípadného rozpredávania zlatých zásob MMF a centrálnych bánk na cenu tejto komodity skúma samostatná komisia zložená z nezávislých ekonómov, ktorá má posúdiť, či akt predaja zlata bude pre zadlžené chudobné krajiny (často s obrovským prírodným bohatstvom) prínosom, alebo nie. Jej štúdia, venovaná úlohe zlata a jeho makroekononomického vplyvu v chudobných krajinách, tvrdí, že tieto ekonomiky stoja len na prahu rozširovania exportných báz, časťou ktorých sú aj zlaté bane. Produkcia zlata znamenala v 80. a 90. rokoch zvyšovanie devízových príjmov, čo následne napomohlo posilniť ich ekonomickú, finančnú a politickú stabilitu. "Tento proces je v súčasnosti ohrozovaný padajúcimi cenami zlata," pripomína správa WGC. Zo 41 vysoko zadlžených, chudobných krajín patrí tridsať k producentom zlata. V deviatich prípadoch predstavujú výnosy z jeho predaja minimálne 5 percent z celkových exportných príjmov. Ďalšie dve krajiny sú od exportu zlata závislé existenčne. Podiel výnosov z predaja na príjmoch ich ekonomík presahuje úroveň 30 percent. Analýza WGC v závere pripomína, že v porovnaní so situáciou spred desiatich rokov je dnešný trh so zlatom charakteristický zväčšujúcim sa rozdielom medzi ponukou (produkciou zlatých baní) a dopytom (najmä klenotníkov a zlatníkov).