15 pamiatok je zničených, pretože ich vlastníci dlho zanedbávali. Podľa pamiatkarov takýto prístup ku kultúrnemu dedičstvu umožňuje nedostatočná právna ochrana územia. V mnohých prípadoch sa preto stáva, že vlastník chráneného objektu, i keď ho zdevastuje, nie je trestne stíhaný. Orgánom štátnej správy zákon neumožňuje vstup na súkromnú pôdu a pokuty za porušenie zákonov sú len symbolické. Napríklad Alexander Rezeš dostal za zničenie kultúrnej pamiatky od Okresného úradu v B. Štiavnici len 5500 korún a z odboru školstva a kultúry okresného úradu len napomenutie. "V meste sa urobilo veľa negatívnych zásahov do objektov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami, no ich vlastníci nie sú pre mediá takí zaujímaví ako Rezeš. Mnohí majú na obnovu pamiatok i taký názor, že je lepšie ich opraviť ako zbúrať i za cenu, že sa zničí ich historická a architektonická hodnota. Myslím, že každý súdny človek by sa mal pri kúpe objektu a jeho rekonštrukcii poradiť s pamiatkarmi, aké stavebné zásahy v exteriéroch a interiéroch si môže dovoliť. Predišlo by sa mnohým prehreškom, nepríjemnostiam a súdnym kauzám," povedal Štiavničan Anton P. Najmarkantnejšími príkladmi devastácie kultúrnych pamiatok sú objekt č. 9 na Ulici A. Kmeťa a objekt č. 9 na Višňovského ulici, kde si majiteľ Dušan K. z Bratislavy dovolil zničiť drevené renesančné stropy, barokovú maľovku a omietky. V dezolátnom stave je i Hellov dom, vyhlásený v roku 1998 za jednu zo sto najohrozenejších pamiatok sveta.