Prirodzene, že tam budem. Nielen preto, že som rád v USA alebo že rád chodím do miest, ako sú San Francisco, Los Angeles či Washington, dokonca aj keď sa tam nekonajú žiadne veľké podujatia, ale preto, že som si obľúbil ženský futbal. Šiel by som na majstrovstvá sveta, aj keby sa konali v menej príjemnom štáte. Dôvodom je, že futbal tzv. slabšieho pohlavia sa už stal takým silným, že aj tí muži, ktorí sa zvykli z neho smiať, teraz uznanlivo pokyvujú hlavou. Ženský šampionát v Spojených štátoch amerických je porovnateľný s majstrovstvami mužov usporiadanými v Nemecku, Taliansku, Francúzsku alebo Brazílii, pretože sa koná v štáte, kde vyvolal najväčšie nadšenie, kde sa hrá na najvyššej úrovni a kde je vlastne doma. Organizátori doposiaľ predali 600 000 lístkov, gigantický počet. Američania prídu na zápasy s piknikovými košíkmi a do slávnostnej nálady sa dostávajú pred štadiónom už celé hodiny pred začiatkom. Bude to typ oslavy, o akej dúfame, že sa nám podarí zorganizovať na MS mužov v Nemecku v roku 2006. Americké ženy sú skutočne výraznými favoritkami. Sú olympijskými víťazkami a majú nepredstaviteľné zdroje talentov, z ktorých môžu vyberať. Na amerických vysokých školách sa európsky futbal, ktorý domáci nazývajú soccer, šíri výbušnou rýchlosťou. Naopak, v Nemecku to majú ženy oveľa ťažšie pri získavaní uznania napriek tomu, že naposledy boli druhé. Na vine by mohla byť tradícia, keďže ľudia považujú futbal za mužskú hru. Medzi favoritov patrí aj Brazília, Taliansko a silné tímy má aj Čína, Nórsko a Švédsko. Prinajmenšom, aby sa dostali do finále, ale už účasť vo štvrťfinále bude úspechom pre každý tím, lebo znamená kvalifikáciu na nasledujúcu olympiádu v Sydney. Principiálne si myslím, že je dobre, ak ženské futbalové tímy čoraz viac trénujú ženy. Moja vďačnosť patrí prezidentovi FIFA Seppovi Blatterovi, ktorý prikázal, že na MS majú byť rozhodkyňami a ich asistentkami výlučne ženy. Dokonca aj štvrtá rozhodkyňa na okraji hracieho poľa bude žena. Takže vidíte: nikto nechce ženám preberať funkcie - emancipovali sa.
Pozrime sa spoločne aj na mužský futbal. Náš pohľad sa týka kvalifikácie na majstrovstvá Európy, ktoré by sa mali konať o rok v Holandsku a Belgicku. Je veľmi ľahko možné, že budú bez úradujúceho majstra sveta Francúzska. Človek sa musí priam smiať, keď počuje, že majstri sveta z roku 1998 dali gól vo víťaznom zápase 1:0 s futbalovým trpaslíkom Andorrou iba štyri minúty pred záverečným hvizdom. Francúzi však vedia vziať veci do vlastných rúk, ak sa dostanú do vedenia v skupine v zápase proti najlepšej Ukrajine a ak udržia v šachu Rusko, s ktorým doma prehrali 3:2. Ostatné futbalové veľmoci prežívajú tiež ťažké časy. Nemci musia poraziť Turkov, aby vyhrali skupinu. Turci už dávno prestali byť futbalovou rozvojovou krajinou a dávajú najavo, že obstoja aj proti veľmociam. Iba Taliansko v 1. skupine a Nórsko v 2. skupine sú príklady, kde uznávané futbalové krajiny ľahko vedú svoju skupinu. A Česká republika s maximálnym možným počtom bodov (21) zo siedmich zápasov sa stala prvým štátom, ktorý sa kvalifikoval na finálové zápasy Euro 2000. To je odmena za to, že mnohí Česi hrajú v silných európskych ligách. Naopak, Škóti hrajúci prevážne v Anglicku nevládzu držať krok.
Keďže mojím domovom sa stalo mestečko Kitzbühel v rakúskych Alpách, nerád by som sa pridal k výsmechu, ktorý sa zosypal na Rakúšanov po dvoch debakloch - porážke 0:9 od Španielska a naposledy 0:5 od Izraela. Je to trpké a súcitím s nimi. Nazdávam sa však, že ešte vážnejšie ako úpadok rakúskeho futbalu sú sumy, ktoré padajú vo futbalovom raji - v Taliansku.
Netreba diskutovať o výhodách plynúcich z nákupu hráča kvalít Christiana Vieriho. Ale 80 miliónov mariek (42 mil. USD) za prestup z Lazia Rím do Interu Miláno a navyše čistý ročný príjem 10 miliónov mariek? Dokonca aj ja, hoci nie som proti pokroku, musím povedať rozhodné nie. Veci ozaj zašli priďaleko.
Pre SME
FRANZ BECKENBAUER, prezident Bayernu Mníchov
