Podľa starých pranostík na prvý letný deň Valent žení vtáčence, Matej im robí píšťalky a Ján im ich berie. Podľa pracovníka výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV v Starých Horách Miroslava Sanigu sú tieto tvrdenia naozaj pravdivé, pretože už vo februári sa niektoré druhy na Slovensku zimujúcich vtákov rozospievajú naplno. Ich džavot neutícha až do tretej dekády júna, teda Ján im naozaj „berie píšťalky“. Najintenzívnejší je vtáčí spev v máji. S nástupom júna akoby okrídlený spevácky zbor začínal mĺknuť. Spôsobuje to najmä starostlivosť o potomstvo, keď samčekovia zháňajú potravu a na dlhé vyspevovanie im veľa času nezostáva. To, že okolo Jána prestávajú spievať úplne, súvisí aj s výmenou peria. Tento proces je energeticky veľmi náročný a vtáctvo vyčerpáva. Výmena peria potrvá do septembra, keď sa operence opäť rozospievajú. Jesenné nôtenie však už nedosiahne intenzitu jarného a pozorný poslucháč v ňom zacíti istú nostalgiu aj clivotu za končiacim sa letom. Počas jánskej noci však možno v nižších polohách počuť spev slávika, ale aj charakteristické volanie chrapkáča poľného a prepelice poľnej.

(TASR)