železníc. „Podmienkou udelenia tohto úveru však je, že železnice do piatku, lepšie však do štvrtku predložia základný funkčný model svojho fungovania,“ povedala ministerka financií Brigita Schmögnerová. Podľa dostupných informácií by v prípade pozitívneho ohlasu EIB mohli železnice získať tento úver na 15 rokov za úrokovú sadzbu LIBOR plus 0,25 %.
Medzi najviac problémové oblasti patria pri železniciach na Slovensku úhrady strát za výkony vo verejnom záujme. Tie sa už niekoľko rokov aj napriek rastu nákladov ŽSR nezvyšujú. „Zostaví sa medzinárodná skupina expertov, ktorá presne určí, aké by mali byť tieto úhrady. Vláda sa ešte pred jej vymenovaním zaviaže, že bude rešpektovať jej závery a všetky vyčíslené záväzky uzná v plnom rozsahu,“ povedala ministerka financií B. Schmögnerová. Ako upresnila, ak sa preukáže, že už v minulosti mali byť platby štátu vyššie, vláda ich zaplatí.
Napriek tomu, že presná výška týchto záväzkov bude známa až v priebehu niekoľkých mesiacov, nedávno sa objavili niektoré prvé odhady dlhov štátu voči ŽSR. Ako pred troma mesiacmi vyhlásil riaditeľ ŽSR Anton Egyed, podľa ich analýz dlhuje štát železniciam už 11 mld Sk. Toto číslo pritom vyjadrovalo stav z konca roka 1998, a preto to dnes môže byť už viac. Len za minulý rok sa totiž tento dlh zvýšil o 3,4 mld Sk.
Vyriešenie vzťahu medzi ŽSR a štátom však nie jediná podmienka, ktorú si EIB kladie pri poskytnutí úverov železniciam. Medzi ne patria nepopulárne opatrenia ako zvýšenie železničných taríf či zníženie počtu zamestnancov. Tržby z osobnej dopravy by sa tak mali zvýšiť zo súčasnej úrovne 16 % nákladov do roku 2002 na 30 % a do roku 2004 na 50 % nákladov. ŽSR majú zredukovať stratové trate a zatvoriť niekoľko nákladných železničných staníc. Rovnako by mali odpredať časť vagónov, ktoré sa málo využívajú. Ďalšou požiadavkou banky je transformácia ŽSR zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu.
