a, že celkové výdavky na usporiadanie hier by mali dosiahnuť výšku okolo 1,45 bilióna lír (1,45 mil. mariek). Popri športoviskách by mali byť postavené i dve veľké centrá zábavy pre športovcov. Zaujímavé je, že kandidatúra Turína doteraz nehrala v talianskych médiách dôležitú rolu, dokonca ani odborníci nedávali centru Piemontu veľké šance. Jedným z hlavných tromfov v rukách nečakaného víťaza bol bývalý výborný slalomár a miláčik publika Alberto Tomba. Jeho výrok Turín, prečo nie? sa stal neoficiálnym heslom kandidatúry a i vďaka nemu sa Turínu podarilo napriek negatívnym prognózam stav otočiť a poraziť favorizovaný Sion. "Je to neuveriteľné, som veľmi prekvapený," vyjadril sa Tomba hneď po konečnom rozhodnutí MOV. Aj Evelina Christillinová, vedúca kandidatúry, po týždni lobovania v radoch členov exekutívy MOV nechala po konečnom verdikte voľný priechod svojim pocitom. Po nekonečnom objímaní so spolupracovníkmi plná radosti vykročila podpísať slávnostnú olympijskú zmluvu. Oslavy pokračovali i v hoteli, kde boli ubytované delegácie kandidátov. Kým Taliani žiarili od radosti, vyvolávali mená svojich hlavných členov, slávy sa dostalo Christillinovej i Tombovi, v kúte stála smutná výprava Sionu. Nechýbali ani slzy v očiach bývalej majsterky sveta v zjazdovom lyžovaní Marie Walliserovej. Objavili sa i hlasy, ktoré neúspech Švajčiarov spájajú s členom exekutívy MOV Marcom Hodlerom. Ten totiž otvoril aféru s podplácaním členov najvyššieho olympijského orgánu a vzhľadom na jeho angažovanosť v prospech kandidatúry Sionu sa predpokladá, že by mohlo ísť o pomstu pokarhaných členov MOV. "Chceli potrestať Švajčiarsko a aj to urobili," vyjadril sa člen Výboru kandidatúry Sionu Raymond Loretan. Olympijský oheň sa tak vracia na Apeninský polostrov po dlhých 46 rokoch.