Zdá sa, že Boris Jeľcin má v osobe nového ruského premiéra Sergeja Stepašina dobrého a najmä poslušného žiaka. Do bodky splnil príkazy najvyššieho kremeľského bossa, a tak sa včera aj sám ukázal na jeden deň na kolínskom summite najvyspelejších siedmich krajín Západu. Zbožňuje predsa politickú šľahačku. Trochu v spôsoboch neistý a pred veľkými menami svetovej politiky aj vystrašený Sergej Stepašin sa uvoľnil a začal hovoriť. Najskôr Billovi Clintonovi a Tonymu Blairovi povedal, že "už nebude viac podobných prekvapení", aké predviedli pred vyše týždňom Rusi obsadením letiska Slatina v kosovskom správnom stredisku Priština. Navyše dodal, že sám Jeľcin bol vraj akciou 200 ruských výsadkárov prekvapený a že ju podporil, až keď už bola dokončená. Prečo ju potom všemocný Jeľcin neodvolal, ak ho prekvapila, či nebodaj zaskočila a prečo veliteľa, ktorý na vlastnú päsť "zdrhol" so svojimi mužmi z Bosny, kde ruskí vojaci tvoria súčasť mierových síl SFOR, po dokončení akcie povýšili? Nepripomína táto hádanka oprášený scenár z roku 1945, keď sa Stalin po tom, čo sa dozvedel, že americkí vojaci sú už v Plzni a nebodaj sa vydajú na Prahu, vydal tankovým jednotkám maršála Koneva povel na urýchlený a víťazný vstup do hlavného mesta Československa? Alebo, aj keď v opačnom zmysle, udalosť okolo berlínskeho letiska Tempelhof, keď po obsadení východného Berlína Rusmi sa letisko stalo napokon jedinou možnosťou pre západných spojencov, ako zásobovať obyvateľstvo potravinami či liekmi? Nezačala sa studená vojna práve touto prekvapujúcou ruskou akciou a nie Churchillovým prejavom v americkom Fultone? A nezahral si Jeľcin na prištinskom letisku aspoň maličkú studenú vojničku? Veď obsadenie letiska a prehradenie možnosti vstupu obrneným transportérom na územie určené britskej jednotke neboli iba zanedbateľnou epizódou, ako sa to snažili zahmlievať aj viacerí západní politici. Pravda, s výnimkou britského generála Michaela Jacksona, veliteľa KFOR v Kosove. Veď v Helsinkách ubehli tri dni, pokým sa americkému rokovaciemu tímu, zloženému z takých politických hviezd, akými sú ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová či minister obrany William Cohen, podarilo dohodnúť politický biznis a nedovoliť Rusom, aby mali v Kosove vlastný sektor popri Američanoch, Britoch, Francúzoch, Nemcoch a Talianoch, čo až priveľmi zaváňalo rozdelením Nemecka po druhej svetovej vojne. A to všetko spôsobila taká "drobnosť", akou bola šokujúca okupácia prištinského strategicky významného civilno-vojenského letiska, kde mali mať nie náhodou hlavný stan práve Briti. Rusi opäť raz predviedli, ako sa robí nátlaková politika - ako stavať ostatných pred hotovú vec. A tak výsledkom "bizarnej" udalosti, ako ju dokonca charakterizoval hovorca NATO Jamie Shea, je napokon nielen fakt, že Rusi na letisku zostanú a aj keď nebudú mať v Kosove vlastný sektor, získali svoje domény vplyvu, v ktorých si v podstate budú môcť robiť čo sa im zachce. Slovom, majú záchytné body, z ktorých sa dá slušne operovať napríklad v prospech Miloševiča. Z helsinskej dohody totiž vyplýva, že 3600 ruských vojakov bude mať aj vlastných dôstojníkov a tí si budú sami určovať, či sa podriadia v nejakej konkrétnej veci rozkazu veliteľa KFOR, alebo pôjdu na vec na vlastnú päsť. Až keď v Kolíne Bill Clinton verejne dodal, že úlohou vojakov NATO nie je zadržať srbského diktátora vyhláseného za vojnového zločinca a predviesť ho pred medzinárodný súd do Haagu, ruský prezident začal baliť kufre smer Nemecko. Boris Jeľcin je s vývojom spokojný a včera sa v Kolíne viac usmieval, ako mračil. Prečo nie. Zahral si na studenú vojnu a Západ celkom slušne zvládol úlohu štatistov.
MICHAL HAVRAN
