nymi chorobami a poruchami činnosti pľúc by sa pred letom mali najskôr poradiť so svojím lekárom. Deti v dojčenskom veku môžu letieť s rodičmi od druhého týždňa života za predpokladu, že dostávajú dostatok tekutín - najmä počas pristávania. Pre klímu v lietadle je charakteristický suchý vzduch a nízky tlak. Hneď po štarte sa vnútorný tlak v kabíne zníži - zodpovedá tlaku v nadmorskej výške 2400 metrov. Dôsledkom redšieho vzduchu sa zníži okysličovanie krvi. Každý, kto letel v lietadle, pozná ten pocit, keď sa na začiatku letu a pri pristávaní ucho prispôsobuje rýchlemu stúpaniu alebo poklesu tlaku. Na odstránenie tohto stavu, aby sa predišlo riziku prasknutia ušného bubienka, si možno pomôcť žuvaním, zívaním alebo prehĺtaním. Vlhkosť vzduchu v cestovnej kabíne lietadla je spravidla veľmi nízka (okolo 10 %). Na vylúčenie dehydratácie (vysychania tela) treba veľa piť (aspoň 150 ml na hodinu), ale podľa možnosti žiadny alkohol. Alkoholické nápoje zvyšujú vylučovanie tekutín, a preto telu odoberajú ešte viac vlahy. Najvhodnejšie sú minerálne vody a šťavy. Extrémne suchý vzduch dráždi aj sliznice a spojivky. Ľudia s kontaktnými šošovkami by si mali aspoň počas letu dať okuliare a pre istotu sa zásobiť očnými kvapkami. Lieky na spanie odborníci počas letu neodporúčajú. Každý, kto pravidelne užíva lieky (inzulín a podobne), by sa mal pred odletom poradiť s lekárom. Čas užívania liekov musí zodpovedať časovému posunu, aby sa udržala účinná hladina v krvi. Ak sa u vás počas letu prejavia zdravotné ťažkosti, mali by ste sa okamžite obrátiť na personál. Okrem palubnej lekárničky a vybavenia prvej pomoci je na palube zvyčajne aj kufrík náhlej pomoci, ktorý môže v prípade potreby využiť napríklad lekár spomedzi cestujúcich. (tom)