ho ekonomického výboru amerického Kongresu to včera povedal šéf Federálneho rezervného systému (Fed, centrálna banka USA) Alan Greenspan. Centrálni bankári očakávali, že rast ekonomiky sa spomalí, to sa však nestalo, konštatoval Greenspan. Napriek tomu, že na povrchu vyzerá ekonomická expanzia bezproblémovo, zvnútra ju ohrozuje niekoľko nerovnovážnych javov, varoval pred priveľkým optimizmom šéf Fedu. Rastúce ceny akcií a nehnuteľností vyvolali "neudržateľný trend v spotrebe obyvateľstva. Rast jeho spotreby prevýšil príjmy z reálnej ekonomiky." Problémom americkej ekonomiky je aj situácia na trhu práce. Ak by nezamestnanosť naďalej klesala, tak by rast miezd nevyhnutne prevýšil rast produktivity práce. V súlade s očakávaniami finančných trhov načrtol Greenspan možnosť sprísnenia menovej politiky. "Preventívny mierny zásah môže znamenať, že neskôr sa centrálna banka nebude musieť uchýliť k drastickým opatreniam, ktoré by destabilizovali ekonomiku", povedal. Šéf Fedu sa tak pravdepodobne zaradí k tým členom Výboru pre operácie na voľnom trhu, ktorí budú na jeho najbližšom zasadaní hlasovať v prospech zvýšenia úrokových sadzieb. Cieľová úroková sadzba medzibankových výpožičiek, tzv. sadzba na federálne fondy, je v súčasnosti 4,75 percenta. Pozorovatelia očakávajú, že centrálna banka ju o 25 stotín percenta zvýši. Očakávania sprísnenia menovej politiky vzrástli po prekvapujúco silnom aprílovom raste cien. V stredu zverejnené údaje o inflácii v máji boli síce už priaznivé, napriek tomu očakávania zvýšenia sadzieb poľavili len mierne. Analytici poukazujú na to, že vývoj inflácie by aj tak nebol hlavným dôvodom zvyšovania úrokových sadzieb. Ekonómovia Fedu si robia ťažkú hlavu skôr z mimoriadne nízkej nezamestnanosti a trápi ich aj to, že hrubý domáci produkt v USA sa už dlhšie pohybuje nad svojou potenciálnou úrovňou. V prospech zvýšenia sadzieb svedčí aj to, že pod posledné uvoľnenie menovej politiky sa podpísali obavy z negatívneho vývoja na svetových finančných trhoch.