rná miera inflácie by sa v tomto roku mala pohybovať od 10 až 11 %. Predpokladom na dosiahnutie týchto cieľov je rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o 2 % a zníženie podielu bežného účtu platobnej bilancie na 5,3 % z HDP. Centrálna banka pritom vo svojich projekciách počíta s prehĺbením fiskálneho deficitu na úroveň nepresahujúcu 26 mld Sk (3,3 % z HDP). Novinárov o tom včera informoval guvernér NBS Vladimír Masár. Revidovaný menový program na rok 1999 ďalej predpokladá dynamiku rastu peňažnej zásoby 6 až 8,8 % s tým, že objem úverov poskytnutých podnikateľskej sfére a obyvateľstvu by mal vzrásť o 3,6 až 6,9 %. Dôvodom prehodnotenia cieľov NBS v tomto roku boli podľa guvernéra "zmeny definitívnych údajov za rok 1998 v porovnaní s ich predbežnými odhadmi" s ohľadom na zásadné opatrenia vlády, ktoré majú dopad na všetky ekonomické sektory. Pri predstavovaní pôvodného menového programu na rok 1999 (v decembri predchádzajúceho roku) predpokladala centrálna banka rast výkonnosti slovenskej ekonomiky na úrovni 3 %. "K zmene predikcií NBS viedlo spomalenie rastu HDP, ktoré sa prejavilo už v roku 1998, spolu s prijatými opatreniami vlády obmedzujúcimi domáci dopyt," vysvetlil V. Masár. Zníženie tempa rastu výkonnosti ekonomiky SR súvisí podľa neho aj s tým, že ozdravné opatrenia vlády budú ešte len prijaté a "preto možno s ich pozitívnym vplyvom na HDP počítať až v strednodobom horizonte". Centrálna banka podľa V. Masára nevidí v súčasnosti priestor pre pokles úrokových sadzieb. "Ten môže vzniknúť najskôr v poslednom štvrťroku 1999, teda v období prejavovania sa pozitívnych signálov ako dôsledku napĺňania ozdravných opatrení vlády. Úroveň úrokových sadzieb a zdrojov použiteľných pre poskytovanie nových úverov sú závislé od vývoja verejných financií," podčiarkol guvernér NBS. Spolu s poklesom domáceho dopytu očakáva centrálna banka zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie, ktorej deficit by sa v roku 1999 mal v porovnaní s minuloročným znížiť o 36,1 mld Sk na 44 mld Sk a to aj napriek očakávanému spomaleniu tempa rastu ekonomík najväčších obchodných partnerov SR. "Kým na vývoj vývozu môže pozitívne pôsobiť znehodnotenie výmenného kurzu slovenskej koruny, tak na pokles dovozu bude pôsobiť zníženie domáceho dopytu a zavedenie sedempercentnej dovoznej prirážky," uviedol guvernér.

Vzhľadom na zvýšenú citlivosť úrokových sadzieb na domácom peňažnom trhu na pohyb vývoja kurzu koruny nie je podľa V. Masára možné "garantovať stabilitu úrokových sadzieb v prípade vzniku menových turbulencií". Znamená to, že stabilita peňažného trhu je naďalej podriadená základnému cieľu menovej politiky NBS, ktorým je udržiavanie stability meny.