tračný tábor Buchenwald. Prv, než sa mladí vydali na cestu, mali za úlohu prečítať si román Bruna Apitza Nahý medzi vlkmi.
A potom prišli do Buchenwaldu. Ročne ich bolo niečo vyše 250 000. Navštívili krematórium, kde im ukázali háky, na ktoré vešali väzňov. Ukázali im prestrelené srdce väzňa, ktoré si vrahovia z SS uložili do liehu. Videli tienidlá z ľudskej kože, ktoré si dala zhotoviť manželka veliteľa Buchenwaldu Elsa Kochová. A, samozrejme, tiež navštívili pamätnú sieň v Buchenwalde zastreleného predsedu nemeckých komunistov Ernesta Thälmanna. Tu sa dozvedeli, že v Buchenwalde zahynulo
56 000 väzňov. Väčšina z nich, ako povedal sprievodca, boli komunisti.
Cesty mladých Nemcov do tohto koncentračného tábora neukončilo, a to je iste správne, ani zjednotenie Nemecka. Avšak to, s čím sú konfrontovaní mladí návštevníci teraz, sa líši od toho, čo im predkladali za éry bývalej NDR . Pravda je silnejšia než legenda, povedala si komisia historikov, ktorá pripravila novú expozíciu. Predovšetkým bolo treba vymazať všetko, čo nezodpovedalo historickej skutočnosti. A toho bolo v Buchenwalde za čias NDR viac než dosť.
Predovšetkým, Buchenwald nebol vyhladzovacím táborom, ktorý východonemeckí komunisti porovnávali s Osvienčimom. Najviac väzňov bolo zavraždených od januára 1945, keď tam prichádzali transporty z táborov na východe, do oslobodenia - 14 000. Buchenwald nebol miestom, kde likvidovali predovšetkým komunistov. Naopak, boli to predovšetkým nemeckí komunistickí väzni, ktorí boli v tábore už pred vypuknutím druhej svetovej vojny, a ktorí sa tam stali pomáhačmi dozorcov nacistickej SS. Aj to, čo naháňalo najväčší pocit hrôzy mladým návštevníkom Buchenwaldu - prestrelené ľudské srdce a tienidlo z ľudskej kože sa ukázalo ako šikovný podvrh komunistických propagandistov.
Pri analýze "prestreleného srdca väzňa v liehu" sa totiž zistilo, že nejde o ľudské srdce, ale o srdce brava. Tienidlá, vraj z ľudskej kože, boli vyrobené z bravčovej kože. Tvrdenie, že si ich dala zhotovovať manželka veliteľa tábora Elsa Kochová nebolo preukázané už krátko po skončení vojny. Ani v tzv. dachauskom procese s dozorcami koncentračného tábora z roku 1997, ktorý bol pred americkým súdom, ani pred nemeckým súdom v roku 1952 nebolo Kochovej dokázané, že si tienidlá z ľudskej kože dala skutočne zhotoviť. V roku 1952 bola Kochová, ktorej manžela, veliteľa Buchenwaldu v roku 1944 nacisti obvinili z obohacovania a popravili, odsúdená na 12 rokov väzenia.
Mladí návštevníci Buchenwaldu sú však teraz konfrontovaní s tým, čo komunisti v NDR úplne zamlčovali. Po roku 1945 bol v Buchenwalde zriadený tzv. špeciálny tábor číslo 2 sovietskej KGB. Pôvodne bol určený pre nacistických funkcionárov, členov nacistických organizácií. Ale len niekoľko mesiacov po jeho zriadení bolo v sovietskom tábore, ktorý v roku 1950 prevzali orgány NDR, uväznených niekoľko tisíc politických odporcov komunistov - sociálni a kresťanskí demokrati, liberáli, kňazi. Najmenej 7000 ich bolo po roku 1945 zavraždených alebo zomrelo hladom.
Tragické je, že pravda o Buchenwalde a o tom, čo sa tam robilo za hnedej a červenej diktatúry vyšla najavo až teraz. Riaditeľ pedagogického oddelenia pamätníka Buchenwald Daniel Gaede je presvedčený, že teraz vychádza najavo pravdivé svedectvo o tom, čo sa v koncentračnom tábore nacistov a komunistov skutočne dialo. "A to," hovorí Gaede, "mladých presviedča viac než falšovanie skutočnosti."
RUDOLF STRÖBINGER,
Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
