Reverend Desmond Tutu, emeritný arcibiskup Kapského Mesta.

Z pohľadu konvenčných štandárd si viedol britský minister financií Gordon Brown skutočne dobre. Minulý víkend presvedčil ministrov financií ďalších veľkých priemyslených štátov, ktorí sa pripravovali na nadchádzajúci summit G 7 a Ruska v Nemecku, aby zdvojnásobili rozsah programu na zníženie dlhov najchudobnejším krajinám sveta. Bola to, samozrejme, len "principiálna dohoda", ktorá má byť potvrdená, upravená alebo pochovaná na handrkovaní hláv G 7 v Kolíne nad Rýnom. Ak sa však dohodnú odpísať 50 miliárd dolárov dlhu tzv. vysoko zadlžených chudobných krajín (HIPC) v najbližších rokoch, bude to istý pokrok.

Tieň naň vrhá len skutočnosť, že celková suma, ktorú dlhuje 42 členov HIPC predstavuje 219 miliárd dolárov. Na mieste schôdzky "majstrov sveta" sa ako vždy objavia početné šíky demonštrantov, ale tento rok bude hlavnou udalosťou odovzdanie petície s 12 miliónmi podpisov. Kampaň organizovaná ako Jubileum 2000 humanitárnymi organizáciami, cirkvami a odbormi vo viac ako 20 priemyselných krajinách požaduje, aby si bohaté krajiny pripomenuli milénium obnovením dávnej tradície koncoročného zrušenia VŠETKÝCH dlhov.

Zatiaľ neprečerpávajte svoje kreditné karty. Len sa hovorí o zmazaní dlhov krajín, ktoré sú také chudobné, že ani nemôžu dúfať, že raz svoje pôžičky splatia - krajín, pre ktoré ďalšie platenie úrokov znamená, že si nemôžu dovoliť základné vzdelanie a lekársku starostlivosť pre svoje deti. Oponenti Jubilea 2000 argumentujú "morálnym hazardom" - ak viete, že beznádejne zadlžení budú zbavení dlhov, čo vám zabráni nabrať si vysoké pôžičky a užiť si ich? To je nepravá analógia. V skutočnosti totiž každý štát poskytuje jednotlivcovi tento druh poslednej pôžičky. Volá sa to bankrot: keď ste po uši v dlhoch, súd vám umožní nový začiatok. Vaše kontá idú k veriteľom, väčšina dlhu je však jednoducho odpustená. Dovolia vám ponechať si príjem na prežitie, dokonca začať znova. Je to oveľa lepšie ako bývalá väznica pre dlžníkov, kde veritelia nedostali nič a spoločnosť strácala potenciálne produktívneho občana. Nanešťastie, neexistuje nijaký medzinárodný ekvivalent pre bankrot. Ak je krajina po uši v dlhoch, ide jednoducho navždy do väzenia pre dlžníkov.

Súčasný návrh pre krajiny G 7 je odvážnejší než pôvodná iniciatíva HIPC z roku 1996, podľa ktorej sa pre isté zmiernenie dlhu kvalifikovali len tri krajiny: Uganda, Bolívia a Guyana. Čas, ktorý musia stráviť krajiny v sprísnenom programe pod dohľadom Medzinárodného menového fondu, by sa skrátil zo 6 na 3 roky a väčšia časť dlhov by bola odpustená. Nevyslobodí to však HIPC z väzenia. Ak nemá africká desatina populácie Zeme stále viac a viac zaostávať za zostatkom planéty v základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní, je potrebný radikálnejší krok. Návrh Jubilea 2000 zrušiť všetky dlhy celého kontinentu nebude pre západné krajiny väčšou záťažou ako záchrana Kosova. A bude mať omnoho väčšiu návratnosť v zmysle ľudského blaha. A ak to spojíte s miléniom, nejde vôbec o "morálny hazard". Ďalšia takáto príležitosť totiž ešte poriadne dlho nepríde.

GWYNNE DYER,

Londýn

(Autor je historik a publicista)