BRATISLAVA (SME - beb) - Po nedávnych výrokoch hrozí Jánovi Slotovi strata predsedníckeho kresla v parlamentnom výbore na kontrolu SIS. Naopak, napriek pochybnostiam o transparentnosti rozhodovania a domnienkach o korupcii sa Gabriel Palacka o svoje kreslo ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií báť nemusí. Citlivosť verejnej mienky na zjavné prešľapy sa teda síce zvyšuje, no analytici upozorňujú, že rovnaký problém predstavujú aj menej zjavné chyby. Príčinou sú podľa nich nedostatky v práci médií i iné faktory, vďaka ktorým členovia slovenskej politickej elity za mnohé vážne priestupky nezaplatia funkciou. U Jána Slotu ide o opakované prípady správania a výrokov, ktoré sú pre veľkú časť verejnosti neprijateľné. Podľa analytika Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Michala Ivantyšyna však v tejto kauze verejná mienka nezlyháva: "Prezidentské voľby ukázali, že aj jeho vlastní voliči ho potrestali za výroky v Kysuckom Novom Meste a za správanie počas okrúhleho stola prezidentských kandidátov. Veď v prvom kole ho nevolila ani väčšina voličov SNS." Výkonný riaditeľ IVO Richard Rybníček okrem toho upozornil, že u Slotu ide najmä pri výrokoch posledných dní o špecifický prípad: "Slota akoby cítil, že končí, a asi to psychicky nedokáže zvládnuť." Zvyšok politickej scény a dokonca i jeho spolustraníci však reagujú štandardne. "Jeho kolegovia zo SNS cítia, že táto kauza môže otriasť pozíciou strany a že ide o predsedu, ktorý strane ubližuje," povedal Rybníček. Dôkazom by mali byť odmietavé reakcie nielen predstaviteľov vládnej koalície, ale i Oľgy Keltošovej, Evy Slavkovskej či Anny Malíkovej, teda politikov opozície. Problémy s lídrami extrémistických strán nie sú vlastné len Slovensku, v zahraničí však existujú zákony na ich potrestanie.
Vodca francúzskeho Národného frontu Jean-Marie Le Pen bol za fyzický útok na političku Socialistickej strany Anette Peulvastovú-Bergealovú odsúdený na trest, ktorého súčasťou bola napríklad strata občianskych práv na dva roky, teda aj práva byť volený. Rovnako existujú napríklad vo Francúzsku i v Nemecku zákony, ktoré postihujú rasistické výroky či obhajobu fašizmu. Oveľa nejednoznačnejšie ako v prípade Slotu vyznieva kauza okolo udelenia licencie na mobilnú telefónnu sieť GSM 1800, v ktorej bol hlavnou postavou minister dopravy, pôšt a telekomunikácii Gabriel Palacka. Politický analytik, ktorý si neželal byť menovaný, označil za hlavný problém správanie ministra: "Ja vôbec netvrdím, že bral úplatky, pretože na to nie sú žiadne dôkazy. Ale musím konštatovať, že sa správal presne tak, ako keby niečo zobral." Ako doplnil Rybníček: "Odsudzujem na Palackovi to, že uteká zadnými vchodmi, vyjadruje sa o hyenizme novinárov a pritom nie je schopný vyvrátiť pochybnosti o svojom konaní." Podľa už citovaného nemenovaného analytika sa podozrenia z korupcie objavujú všade na svete, ale inde by takýto ministrov prístup nemohol byť tolerovaný zvyškom vlády. "V zahraničí by si ostatní politici uvedomovali, že budú všetci vyzerať podozrivo a nenechali by to tak," povedal. Podľa Ivantyšyna je jednou z príčin iného prístupu na Slovensku silná identifikácia voličov so svojimi stranami, v ktorej dôsledku tolerujú politikom viac a tí sa potom menej boja. V prípade SDK to však úplne neplatí. "Voliči SDK sú osobitne citliví na náznaky netransparentnosti a korupcie, a preto očakávam zvýšenie nedôvery voči Palackovi, aj keď do preferencií strany sa to nepremietne priamou úmerou," vysvetlil analytik IVO. Za nedostatočnú kontrolu politikov môžu aj médiá. "Naši novinári nedotiahnu kauzu do konca. Ak minister chvíľu vydrží a nereaguje, majú pocit, že sa nič nestane a vzdajú to. Tlak médií, ak majú dôveryhodné informácie, by mal byť väčší a najmä vydržať dlhšie," povedal Rybníček. Upozornil aj na prílišnú blízkosť mnohých majiteľov súkromných médií a novinárov na jednej strane a politikov na strane druhej: "V iných krajinách nie je medzi týmito skupinami až takéto prepojenie." Ani vo verejnoprávnych médiách sa podľa neho situácia od pádu Vladimíra Mečiara veľmi nezlepšila.
