Aj keď výsledky nie sú také zlé, ako sa obávali najväčší pesimisti, údaje potvrdzujú hĺbku krízy v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na reštriktívne opatrenia posledného mesiaca, ktoré štatistika zachytí až o niekoľko mesiacov, sa navyše dá s vysokou pravdepodobnosťou povedať, že údaje za prvý štvrťrok boli to najlepšie, čo nás tento rok čaká.

Aj keď rast HDP len o 1,8% by mal byť oficiálne zlou správou, a to najmä pre vládu a osobitne pre ministerku financií Brigitu Schmögnerovú, v skutočnosti väčšinu analytikov príjemne prekvapil. Už niekoľko mesiacov bolo jasné, že proklamovaný trojpercentný tohtoročný rast je ilúziou a podľa rôznych indícií čakali niektorí pozorovatelia rast nižší alebo rovný jednému percentu.

Skutočne šokujúce sú údaje o vývoji zamestnanosti a nezamestnanosti. Viacerí ekonómovia vrátane predstaviteľov Národného úradu práce už dlhšie upozorňujú, že nezamestnanosť vykazovaná úradmi práce je príliš vysoká, pretože v registri sa nachádzajú desaťtisíce ľudí, ktorí načierno pracujú alebo v skutočnosti zamestnanie nechcú - napríklad ženy v domácnosti. Analytici preto dôverujú údajom o nezamestnanosti zisťovaným Štatistickým úradom SR metódou prieskumu na vzorke viac ako 10 000 domácností, ktoré tento problém z veľkej časti eliminujú. Takto zisťovanú nezamestnanosť a zamestnanosť v prvých troch mesiacoch tohto roka zverejnil ŠÚ SR začiatkom týždňa. Oba údaje zhodne ukazujú na najväčšie straty pracovných miest od začiatku reformy v roku 1991. Rast HDP o 1,8% by však zodpovedal skôr stagnujúcej alebo mierne rastúcej nezamestnanosti, nie šokujúcemu skoku, ktorý Slovensko zažíva. Potvrdzujú sa tak názory, že dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky nie je len makroekonomická nerovnováha, ale celkovo zlý stav v podnikoch a následná neschopnosť vytvárať pracovné miesta. Nezamestnanosť totiž rástla, aj keď pomalšie, už v rokoch 1997 a 1998, napriek tomu, že slovenská ekonomika zaznamenávala fantastický päť až sedempercentný rast.

Pôvodné predpoklady Národnej banky Slovenska a vlády na tento rok uvažovali o približne nulovom raste reálnych miezd. Životná úroveň ľudí by sa tak ani nezvýšila, ani nezhoršila. Tento vývoj sa v prvom štvrťroku dodržal, pretože reálne mzdy narástli len o 0,3%. Vzhľadom na očakávané zdražovanie však v najbližšom období reálne mzdy a životná úroveň výrazne klesnú. Najhoršie správy sa preto neukrývajú v samotných číslach za prvé tri mesiace. Tie sú nedobré, ale znesiteľné. Dnes je však už jasné, že Slovensko čakajú v ďalších deviatich mesiacoch oveľa horšie novinky. Všetky zverejnené makroekonomické údaje sú preto len začiatkom. A ukazujú výrazne dole. MIROSLAV BEBLAVÝ