Predstavitelia Štatistického úradu Slovenskej republiky kritiku odmietajú, pretože podľa nich nie je založená na plnej znalosti faktov. Okrem toho poukazujú na priaznivé hodnotenie svojej činnosti zo strany medzinárodných inštitúcií, ako sú Eurostat či MMF.

Ivan Okáli z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV tvrdí, že vysoký rast hrubého domáceho produktu vykazovaný v rokoch 1995 - 1998 asi nezodpovedá realite. Existuje o tom podľa neho viacero náznakov. "Napríklad v západných ekonomikách, ale aj v Poľsku a Maďarsku existuje veľmi spoľahlivý vzťah medzi rastom HDP a rastom príjmov do štátneho rozpočtu, kde sa rast HDP o jedno percento prejaví rastom príjmov o 0,9-1 %," vysvetlil Okáli. Na Slovensku však podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) zaostával okrem roku 1995 rast príjmov do rozpočtu za vykazovaným rastom nominálneho HDP o 5-11 %. Ak uvádzaný vzťah medzi rozpočtovými príjmami a hrubým domácim produktom platí aspoň približne aj na Slovensku, znamená to, že rast posledných rokov nebol skutočný. Okrem toho vývoj zamestnanosti podľa neho nezodpovedá vykazovanému rastu HDP.

Okáli vidí základ problému vo vykazovaní produkcie malých podnikov pod 20 zamestnancov, kde sa pridaná hodnota počíta na základe prieskumu na vybranej vzorke. Podľa neho sa v rámci tejto skupiny vykazuje priveľký rast aj objem pridanej hodnoty. K tomuto názoru ho vedie i fakt, že tieto podniky sú aktívne najmä v oblasti služieb a tá je podľa neho nadhodnotená. "Máme podiel služieb na hrubom domácom produkte rovnako vysoký ako Rakúsko. To mi pripadá vzhľadom na nižší stupeň vývoja slovenskej ekonomiky nereálne," povedal Okáli.

Generálny riaditeľ sekcie národných účtov ŠÚ SR Pavol Baláž tvrdí, že vzťahy (HDP a štátneho rozpočtu), "o ktorých hovorí Okáli, platia všeobecne a teoreticky, ale u nás ešte neplatia vzhľadom na neexistenciu skutočnej trhovej ekonomiky". Kritik podľa neho "nemal možnosť dostatočne sa oboznámiť… s princípmi práce ŠÚ SR. Navyše, niektoré použité čísla sú nesprávne". Baláž poukázal napríklad na meniace sa rozpočtové pravidlá, ktoré podľa neho bránia porovnaniu, o ktorom hovoril Okáli. V súvislosti s výpočtom pridanej hodnoty za malé podniky vysvetlil, že úpravy ekonóma zo SAV súvisiace s deflátorom neboli celkom korektné. Predstavitelia Štatistického úradu SR sa navyše bránia pozitívnym hodnotením zo strany medzinárodných inštitúcií. "Naša práca je kontrolovaná medzinárodne. Nie sme síce dokonalí, ale vyrovnáme sa ostatným uchádzačom o vstup do EÚ," povedal Baláž. Analytik, ktorý si neželal byť menovaný, však tvrdí: "Na metodiku majú medzinárodný audit, ale ako získavajú konkrétne čísla, to už medzinárodný audit neustráži." Baláž uznal problémy s disciplínou podnikov pri dodávaní údajov, ale bránil celkové výsledky: "Máme veľké problémy dať to do poriadku, ale opäť na to máme osvedčené, medzinárodne odporúčané nástroje, ako to riešiť." Aj samotný Okáli priznáva, že "existuje len viacero veľmi silných indícií, na základe ktorých možno vysloviť znepokojenie a tvrdiť, že rast bol pravdepodobne nadhodnotený. To je však všetko". Baláž, naopak, tvrdí, že slovenský HDP je pravdepodobne podhodnotený. "Ide o všeobecne akceptovaný názor, ktorý súvisí s viacerými okruhmi, ako je šedá ekonomika, a tým, že neaplikujeme zatiaľ niektoré metódy zo zahraničia." I tieto úpravy by však podľa neho zvýšili len na výšku HDP. Tempo jeho rastu by zostalo približne rovnaké.

Ďalšie pochybnosti vznikli s vykazovaním nezamestnanosti. Existujú dve metódy - na základe nezamestnaných registrovaných na úradoch práce a podľa výberového zisťovania pracovných síl vykonávaného Štatistickým úradom SR. Na prvú z nich sa ekonómovia už dlhšie dívajú so skepsou, v súčasnosti sa však objavili problémy aj so štvrťročným výberovým zisťovaním. Štatistický úrad totiž zverejnil prekvapujúco vysoké čísla za prvý štvrťrok 1999 a zároveň výrazne upravil smerom nahor údaje za predchádzajúce štvrťroky. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Barta je to dôvod na znepokojenie: "Prekvapilo ma to, pretože tieto údaje sa predtým neopravovali a zrazu sa opravujú. Navyše, nevidím na ich spätnú úpravu veľký dôvod." Podľa generálneho riaditeľa sekcie sociálnej štatistiky a demografie ŠÚ SR Milana Olexu však "spresnenie údajov bolo urobené vzhľadom na novú demografickú štruktúru v rokoch 1997 a 1998 a prispôsobili sme ho aj novému územnosprávnemu členeniu. Tie dáta predtým sa robili na starú štruktúru z roku 1995, a preto sa spätne prepočítali". Podľa neho bola revízia urobená s určitým oneskorením, netreba však za tým vidieť nič podozrivé.