Dôvody na ostražitosť zostávajú, zdá sa však, že konflikt medzi Belehradom a NATO pre Kosovo sa konečne uzatvára. Srbské sily odchádzajú. Medzinárodné bezpečnostné sily, ktorých jadro tvorí NATO, sa začali rozmiestňovať. Dosiahli sa dohody a začali sa procesy, ktoré umožnia kosovským utečencom a vysídlencom vrátiť sa do svojich domovov. Rozbehli sa prípravy na zriadenie medzinárodnej civilnej správy, ktorá bude poskytovať základné služby a podporovať rozvinutie samosprávy ľudu Kosova. Aktívne konzultujeme s lídrami kosovských Albáncov, aby sme zaistili rekonštrukčné úsilie, ktoré bude natoľko usporiadané a pružné, ako to len je možné za veľmi zložitých okolností.
SILNÉ VEDENIE
Nič z toho by nebolo možné, keby tu nebolo silné vedenie a jednota demonštrovaná prezidentom Clintonom a ďalšími lídrami NATO. Aliancia uspela za pomoci rozhodnej a skvelo prevedenej vojenskej kampane a tým, že nástojila na niektorých základných princípoch. Po prvé, pred pristúpením na použitie sily NATO hľadalo mierové riešenie. Keď prepuklo nepriateľstvo, každému nestrannému pozorovateľovi bolo jasné, že zodpovedný je Slobodan Miloševič. Po druhé, aliancia sformulovala jasné ciele a trvala na nich. Zahrnovali stiahnutie srbských síl, rozmiestnenie dôveryhodnej medzinárodnej sily, návrat utečencov a vytvorenie demokratickej vlády v Kosove. Ciele boli ambiciózne a natoľko dôležité, aby oprávnili vojenskú kampaň NATO. Boli však i dostatočne limitované, aby boli dosiahnuteľné a zaistili si širokú medzinárodnú podporu. Po tretie, aliancia zostala jednotná. Po viac ako 11 týždňov NATO pevne trvalo na svojom rozhodnom postoji voči Miloševičovi napriek zadrhnutiam a nesúhlasu hlučného chóra kritikov, sudcov a prorokov záhuby. Po štvrté, aliancia oprela svoju silu o diplomaciu. Vzali sme vážne a zdieľali sme obavy Ruska z následkov predĺženej konfrontácie o budúcnosti regiónu. A pridali sme sa k ostatným pri pomoci štátom v prvej línii, aby sa vyrovnali s prílevom utečencov unikajúcich pred Miloševičovým terorom. A čo je najdôležitejšie, aliancia uspela, pretože bola v práve. V posledných týždňoch sme sa postavili nielen proti Slobodanovi Miloševičovi, ale aj proti etnickým čistkám. Pán Miloševič vyvolal štyri konflikty v tomto desaťročí. V záujme zabezpečenia budúceho mieru bolo nutné odsúdiť jeho politiku vždy a všade, kde sa objavila.
NÁVRAT A REKONŠTRUKCIA
V Kosove budú podstatné a dlhodobé tieto úlohy: návrat (utečencov) a rekonštrukcia. Bezpečnostná zložka musí chrániť všetkých Kosovčanov, rovnako etnických Albáncov ako Srbov. Kosovská oslobodzovacia armáda musí dodržať svoj sľub, že sa demilitarizuje. Medzinárodné spoločenstvo - na čele s Európou - musí položiť základy ekonomickej obnovy. Otvárame stratégiu na stabilizáciu celej juhovýchodnej Európy, pričom veľkú úlohu v nej hrá Európska únia. Naším zámerom je urobiť pre Balkán to, čo urobil Marshall pre západnú Európu pred 50 rokmi, a to, čo Západ urobil na pomoc demokratizácii strednej Európy v tejto dekáde. Naším záujmom je pomôcť národom juhovýchodnej Európy v úsilí posilniť demokratické inštitúcie, zreformovať ekonomiku, zaviesť právo a integrovať sa do hlavného prúdu euroatlantického spoločenstva. Dvere budú otvorené pre každý národ v tejto oblasti vrátane srbského, keď bude mať demokratických, zákony dodržiavajúcich vodcov, túžiacich žiť v mieri.
Kríza v Kosove by mala vyvolať opätovné preskúmanie zásad minulosti. Ako sa svet zmenil a mení, menia sa aj úlohy kľúčových inštitúcií, ako sú napr. EÚ, NATO a OSN. A rovnako sa zmenili aj americké záujmy. V dnešnom svete sa porušovanie ľudských práv dotýka každého. Pokiaľ ide o použitie sily, Kosovo nám hovorí iba to, čo sme už mali dávno vedieť. Áno, keď čelíme zlu a inak chránime svoje záujmy, niekedy to vyžaduje nasadenie sily. Nie je múdre tak ako pred Kosovom, vopred formulovať predpoklady, kedy a ako presne by mala byť použitá armáda, založené na jedinej skúsenosti. Pri riešení budúcej krízy bude potrebné zvážiť nazbieranú múdrosť minulosti a faktory jedinečné v danej chvíli na danom mieste. Preto je zahraničná politika skôr umenie ako veda a za to si šéfovia exekutívy zaslúžia svoj plat.
MADELEINE ALBRIGHTOVÁ, ministerka zahraničných vecí USA
(Písané pre Wall Street Journal, 14. júna - krátené)
