BRATISLAVA (SME - dd) - Slovenská republika vyprodukovala v prvom štvrťroku tohto roka hrubý domáci produkt vo výške 178,2 mld Sk. Oznámil to včera Štatistický úrad SR. Po zohľadnení inflácie tak ekonomický rast Slovenska dosiahol v tomto období 1,8 %. Ekonomický rast v prvom štvrťroku bol vyšší ako 0,5 % zo záveru predchádzajúceho roka, zároveň však bol nižší ako úroveň 3 %, z ktorej vychádza tohtoročný štátny rozpočet SR, ako aj menový program NBS.
Podľa analytikov tieto výsledky poukazujú na to, že posledný štvrťrok 1998 bol z hľadiska ekonomického rastu určitým výkyvom. Na druhej strane však potvrdzujú trend trvalého poklesu ekonomického rastu, ktorý bude pokračovať aj v ďalších mesiacoch. "Dochádza však k zlepšovaniu štruktúry HDP, ktorá sa stále viac orientuje z domáceho dopytu na zahraničný. To je veľmi zdravá tendencia," povedal pre SME analytik ING Barings Ján Tóth.
Štatistický úrad SR za dôvod pomalšieho rastu označil predovšetkým recesiu stavebníctva, nižší výber dane z pridanej hodnoty, ako aj neexistenciu dovoznej prirážky. Na strane dopytu zasa spomaľujúco pôsobí predovšetkým pokles miery investícií o 13 % na 43,6 mld Sk, ako aj miernejšia spotreba štátnej správy, ktorá klesla o 1,5 % na 32,6 mld Sk. Domáci dopyt klesol oproti minulému roku o 4 %. "Na nižších investíciách sa prejavili dlhodobé finančné problémy podnikov. Ak totiž podniky nemajú peniaze, ako prvé začnú šetriť aj na investíciách. Vplyv zníženia diaľničnej výstavby zrejme nebol až taký významný, pretože v zimných mesiacoch sa tak či tak stavia menej," povedal pre SME analytik J&T Securities Miloš Božek.
Relatívne vysoký rast si zachovala spotreba domácností. Tá zaznamenala rast o 2,3 %, čo je len o 0,3 percentuálneho bodu menej ako v rovnakom období minulého roka. "Stále tu dochádza k rastu, ale spomaľuje sa. Dôvodom spomalenia je predovšetkým stagnácia reálnych miezd. Keďže tento trend sa bude v druhom polroku ešte ďalej prehlbovať, očakávam, že dopyt domácností bude rásť ešte pomalšie ako doteraz," povedal J. Tóth. Zároveň pripomenul, že väčšina vládnych opatrení začne platiť až od polovice roka, a preto bude kúpyschopnosť obyvateľstva v druhom polroku oveľa nižšia ako v prvom.
Pozitívny vplyv na vývoj HDP mal predovšetkým vývoj čistého exportu - rozdielu medzi exportom a importom. V prvom štvrťroku dosiahol mínus 10,4 mld Sk a v stálych cenách sa jeho negatívny vplyv na HDP znížil až o 70 %. "Aj v ďalších obdobiach bude môcť byť jediným zdrojom nášho rastu zahraničný dopyt. Dovoz by mal klesať a vývoz by mal vďaka oslabeniu koruny a očakávanému ekonomickému oživeniu v Čechách a Nemecku začať výraznejšie rásť," zdôraznil M. Božek.
Odhady ekonómov spojené s mierou ekonomického rastu sa od seba príliš neodlišujú. Podľa J. Tótha z ING Barings to bude pod jedno percento. O úrovni jedného percenta hovorí aj M. Božek z J&T Securities a Ľudovít Ódor z Československej obchodnej banky. Väčším optimistom je Pavol Ondriska zo Slávie Capital, ktorý očakáva rast HDP na úrovni dvoch percent.
