ie ukazovalo iba to, ako sa darí koalícii sociálnych demokratov (SPD) a Zelených 9 mesiacov po voľbách do Spolkového snemu. Bola to logická reakcia na spôsob, akým nemecké strany viedli predvolebnú kampaň.
Tak pred voľbami do Európskeho parlamentu, ako aj po nich zohrala európska politika minimálnu úlohu. Predvolebné spory viedli politické strany iba o sporných opatreniach, ktoré za 9 mesiacov vlády zaviedla červeno-zelená koalícia, a sľuboch, ktoré nesplnila. Pre voličov sa dominantnými témami stali momentálna hospodárska situácia v Nemecku a najaktuálnejší vnútropolitický problém - nezamestnanosť. Dramatické udalosti, ktoré v poslednom čase ovplyvnili dianie na európskej scéne, sa minuli akýmkoľvek účinkom. Nikto nevenoval prílišnú pozornosť skutočnosti, že Európsky parlament spolurozhoduje nielen o 80 percentách zákonov v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľov, vnútorného trhu, ale aj o rozpočte EÚ. Aj podpis nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a britského premiéra Tonyho Blaira pod spoločnú predstavu o novom smerovaní hospodárskej a sociálnej politiky v EÚ bol iba nahrávkou na smeč opozícii, aby opätovne zdôraznila, že Schröderova politika je všetko, len nie sociálnodemokratická. Ani vojna v Kosove sa na volebných výsledkoch neodrazila. Ak by sa tak totiž stalo, nemohla by vládna sociálna demokracia dosiahnuť svoj najhorší výsledok.
Voľby do Európskeho parlamentu sa stali v Nemecku vnútropolitickým testom. Preto sa jednoznačným víťazom stala opozičná CDU/CSU, ktorá svoj posledný európsky výsledok vylepšila o viac ako 10 percent. S napätím sa očakávali výsledky menšieho koaličného partnera, Zelených. Nakoniec si však Zelení vydýchli, pretože aj napriek tomu, že stratili takmer 4 percentá, dosiahli lepší výsledok, ako očakávali na pozadí vojny v Kosove, ktorá ich stála najviac voličských hlasov. Z problémov Zelených jednoznačne profitovala exkomunistická Strana demokratického socializmu (PDS), ktorá získala nespokojných ľavicových voličov na svoju stranu. V nedeľu dosiahla historický úspech - po prvýkrát bude mať zastúpenie aj v Európskom parlamente.
Kresťanskí demokrati teda oslavovali svoj veľký úspech, Európska únia však prehrala. Nemeckí voliči nerozhodovali o veciach, ktoré by mohli v budúcnosti posunúť EÚ dopredu, a svojou historicky nízkou volebnou účasťou opätovne ukázali, že ich európska politika neoslovuje. A to práve v čase, keď EÚ dosiahla svoj prvý zahraničnopolitický úspech počas diplomatickej misie v Kosove a prvýkrát prejavila nekompromisnosť aj v otázkach vnútorného fungovania.
MIRIAM MRÍZOVÁ, Bonn
