o zranenie chrbta a odvtedy sa lieči.
Zlepšil sa váš zdravotný stav? Nastúpite ešte vo finále?
"Chodím na rehabilitácie, posilňujem chrbát, necítim bolesť. Na ľad však nechodím. Lekári vravia, že by som mohol finálovú sériu ešte stihnúť, možno v piatom stretnutí. Problémy sa začali už na konci základnej časti, pre prudké bolesti, ktoré vystreľovali do nohy, som musel vynechať šesť zápasov. Keď sa to zlepšilo, začal som hrať v play off. No po zápase som ledva chodil. Všetko vyvrcholilo v prvom finálovom súboji v Dallase: chcel som bodyčekovať súpera, netrafil som, po náraze na mantinel ma prudko zabolel chrbát aj noha. Lekári hovorili o natiahnutých svaloch a dvojtýždňovom oddychu od hokeja."
Mali ste vydarenú sezónu, s 50 bodmi ste tretím najproduktívnejším hráčom Sabres. Vyplývalo to aj z toho, že ste hrali v útoku so Slovákom Mirom Šatanom?
"Určite. V strede medzi nami hral center Curtis Brown, zvykli sme rozhodovať zápasy. Miro je vynikajúci strelec, ja som vedel vybojovať puk pri mantineli a nahrať mu. Mám dojem, že zo 40 Šatanových gólov v regular season som sa podieľal na tridsiatich. Darilo sa, no keď prišlo play off, tréner Lindy Ruff formáciu rozhodil. To sa nedá pochopiť."
Buffalo po výbornom výkone začalo finále nečakaným víťazstvom, neskôr sa séria vyrovnala. Teraz nevyužilo výhodu, prehráva 1:2 na zápasy. Kde ste videli príčiny neúspechu pred vlastným publikom?
"Mužstvo malo slabší deň. Možno naň zapôsobila hokejová eufória, ktorá zachvátila mesto. Odklonilo sa od taktických zámerov. Hráči nevedeli poriadne ohroziť brankára Belfoura, dvanásť striel hovorí za všetky komentáre. A navyše strely, ktoré videl. Nikto z útočníkov nezakrýval výhľad. Vôbec sme sa nepresadili proti obrane Dallasu. Ak chceme pomýšľať na víťazstvo, vo štvrtom stretnutí musíme byť agresívnejší, viac napádať, hrať ofenzívnejšie. Treba dať aspoň dva-tri góly, potom to môže Hašek vzadu vychytať."
"Dominátor" je veľká opora. Povráva sa, že aj na tréningu mu ťažko dať gól.
"To je pravda. Aký je v zápase, taký je aj na tréningu. Keď si povie, že nepustí gól, tak sa môžeme potrhať. Chytí príklepovú strelu z kruhu aj blafák. Som rád, ak ho z desiatich nájazdov prekonám raz. Hašek je najlepší brankár na svete. Osobnosť v mužstve, vie poradiť. Čo on povie, to sa urobí. Má rešpekt. Ak by bolo Buffalo bez Haška, horko-ťažko by sa prebojovalo do play off. S ním máme stále šancu vyhrať Stanley Cup."
Buffalo má podstatne mladší hráčsky káder ako Dallas. Ste tu spokojný?
"Áno aj nie. Patrím medzi relatívne mladších, všetci dostávame šancu, musíme sa ukázať. Niekedy sa mi zdá, akoby tréneri nevedeli, čo robia. Myslím na zmeny v zostave. Ako hráč si v tej chvíli neviem pomôcť, s trénerom sa nedá komunikovať. On si aj tak presadí svoje. Rád by som znova hral v "lajne" so Šatanom, hovorili sme o tom aj s Mirom. Teraz má na ľavom krídle Sandersona, ale aj ten je strelec, Šatan nedostáva toľko prihrávok."
Ako ste si zvykli na toto mesto v štáte New York?
"Buffalo je vari najhoršie mesto v Amerike. Keď má človek voľno, niet kam ísť. Ak by nebolo hokeja, nezostal by som v ňom. Blízko na hraniciach s Kanadou sú svetoznáme Niagarské vodopády, ale tam nemôžem chodiť každý deň. A tak som si nakúpil počítačové hry. Zmluvu mám ešte rok."
U nás sa stretávajú hráči, zájdu na večeru. Tu nie?
"Tu sa to nenosí. Alebo len zriedka. Každý je sám."
o Pricestovali za vami rodičia a brat, no nevidia vás hrať.
"Sľúbil som im, že ak postúpime do finále Stanley Cupu, pošlem im letenky. No nemohol som im sľúbiť, že budem hrať. Trápi ma, že zdravotné ťažkosti ma prepadli vo chvíli, o ktorej každý hokejista sníva. Môže sa stať, že už nikdy sa do finále play off nedostanem. Ale som rád, že naši prišli a sme spolu. Oni si už našli zábavu."
Akú?
"Mamka mi každý deň vyvára, naposledy prichystala guľáš s knedľami a bude aj ,vepřo, knedlo, zelo‘. Manželka, Kanaďanka z Winnipegu, sa nestačí čudovať. Otec sa rozhodol, že pred domom vysadí stromčeky. Raz to budú pamätné stromy, z finále Stanley Cupu."
ONDREJ GAJDOŠ, Buffalo
