Mnohí z návštevníkov Kuby si obľúbili staré uličky koloniálnej Havany aj napriek tomu, že na fasádach väčšiny domov je možné jasne vidieť stopy, ktoré tu zanechal zub času. Ošarpané a špinavé priečelia domov a zanedbané ulice - to všetko je len jeden zo sprievodných javov nevýkonnej komunistickej ekonomiky, poznačenej už niekoľko desiatok rokov trvajúcim americkým hospodárskym embargom.
Pozornému návštevníkovi kubánskeho hlavného mesta však zaiste neujde ani nečakaný stavebný ruch, ktorý sa tu a tam postupne zjavuje v havanských "lepších" štvrtiach - medzi starými domami v koloniálnom štýle a zanedbanými vilkami zo začiatku storočia, ktorým pôvabu neubral ani zub času - vyrastajú ako huby po daždi múry niekoľkých moderných rezidencií a kancelárskych centier. V štvrti Miramar, nachádzajúcej sa neďaleko pobrežia, robotníci len nedávno dokončili Monte Carlo Palace - modernú budovu s luxusnými apartmánmi, ktorej fasádu lemuje široká trojprúdová trieda s majestátnymi palmovými alejami. Len o niečo ďalej stoja už prvé dve budovy z budúceho Miramar Trade Centre - obchodného centra Miramar - ktoré bude po dokončení pozostávať celkove z 18 administratívnych a obchodných blokov.
Niektorí analytici predpokladajú, že to všetko je len prvou nesmelou predzvesťou obrovského stavebného boomu, ktorý pravdepodobne Kuba zažije už v najbližších rokoch. Ostrov je predsa známy ako jedna z perál Karibského mora a aj napriek americkému embargu majú oň veľký záujem najmä Španieli, Kanaďania, Taliani, firmy so sídlom v Monaku, ale aj Briti, Portugalci a podnikatelia z Izraela. Všetko, samozrejme, závisí aj od toho, akým smerom sa bude uberať kubánska vnútropolitická scéna. Vláda, ktorú už 40 rokov stelesňuje Fidel Castro, je nateraz v udeľovaní stavebných licencií veľmi opatrná. Aj napriek tomu, že už v roku 1995 bol na ostrove prijatý nový zákon, ktorý dal po desaťročiach opäť zelenú súkromným západným investíciám. "Zaznamenali sme obrovský záujem, ktorý ďaleko prevyšuje naše možnosti," priznáva Stephen Marshall, britský obchodník, ktorého firma Inmobiliaria Cimex S. A. stavia na Kube obchodné a obytné budovy. Príslušné kubánske inštitúcie sú doslova zaplavené ponukami zahraničných firiem, zatiaľ však dostalo licenciu podnikať na ostrove iba 17 z nich. Väčšina len nedávno, a tak sú ich stavebné aktivity ešte len v začiatkoch.
Mnohí z miliónov západných turistov, ktorí prichádzajú každoročne na Kubu, sú krásou tamojších pláží, ale aj pohostinnosťou obyvateľov očarení natoľko, že si chcú okamžite kúpiť na ostrove nejakú nehnuteľnosť. Zdalo by sa, že Kuba je pre bohatých cudzincov lacná. Ale len na prvý pohľad. Záujem aj v tomto prípade vysoko prevyšuje ponuku, a tak sa ceny držia vysoko. Luxusnejšia garsónka v novopostavených obytných blokoch môže stáť až 100 000 dolárov a cena za elegantný penthouse - byt na najvyššom podlaží s krásnou zelenou terasou a neodolateľným výhľadom na more - môže dosiahnuť až štvornásobok tejto sumy. Aj napriek tomu nemajú investori žiadne problémy s ich predajom. "Záujem trhu prevyšuje naše očakávanie," mädlí si ruky Felix Perez, riaditeľ španielskej firmy Costa Habana, ktorá len nedávno odovzdala do užívania obyvateľom prvé rezidencie Záhrady Piatej avenue.
Všetky tieto zahraničné spoločnosti však musia mať podľa kubánskych zákonov aj svojich domácich spoločníkov. Väčšinou ide o nastrčených príslušníkov kubánskej smotánky, ktorí do týchto spoločností so zahraničnou účasťou "investujú" okrem svojho mena aj známosti na patričných úradoch a znalosť domáceho "terénu". Všetko ostatné - teda peniaze, technológia a stavebné materiály - prichádza zo zahraničia. Aby totiž nedošlo k omylu: jednoduchí Kubánci, žijúci v rozpadávajúcich sa a už desaťročia zanedbaných obytných blokoch Havany, môžu len snívať o tom, že by svoje "rodinné sídla" mohli výhodne predať cudzincom. Aj keď záujem - predovšetkým o kúpu starých domov v bývalých koloniálnych štvrtiach - by rozhodne bol! Väčšina budov je však v tej či onej forme vo vlastníctve štátu, a tak Kubánci o skutočnom voľnom trhu s bytmi zatiaľ môžu len snívať.
Kubánska vláda musí byť navyše pri vpúšťaní cudzieho kapitálu do krajiny veľmi opatrná. Veľa obyvateľov ostrova, ktorým bolo po štyri desaťročia vtĺkané do hláv, že víťazstvo revolúcie prinieslo sociálnu spravodlivosť, totiž len s nevôľou vidí, ako sa do nových domov sťahujú cudzinci a domáci zbohatlíci - vo väčšine prípadov z prominentných kruhov okolo Castrovej vlády. Najmä v časoch, keď je bytová otázka väčšiny obyvateľov Havany kritická. Nové domy sa už na Kube takmer nestavajú a peniaze na údržbu starých tiež nie sú. Aj napriek tomu, že otcovia mesta v minulosti prejavili záujem o rozsiahlu obnovu aspoň historickej časti Havany. Tá je však dnes už v takom katastrofálnom stave, že by si vyžiadala doslova herkulesovské úsilie a obrovské finančné zdroje. Na rozdiel od bohatých turistov, ktorí sa prídu nadýchať atmosféry starých uličiek, aby sa opäť vrátili do svojich luxusných hotelov, však Havančania nemajú na výber. Väčšine z nich stačí už to, že vôbec má strechu nad hlavou.
(REUTERS, r)
