BRATISLAVA (SME -maj) - V roku 1809 sa pri Bratislave odohrali historicky významné boje, v ktorých sa vojská francúzskeho cisára Napoleona I. vyše mesiaca pokúšali dobyť toto významné mesto. Napoleonovi sa 21. a 22. mája v bitke pri Asperne (dnes súčasť Viedne) nepodarilo prebojovať na ľavý breh Dunaja. Bola to prvá porážka v jeho kariére. Po tomto neúspechu vydal Napoleon rozkaz prebiť sa na druhú stranu Dunaja pri Bratislave. Rakúske cisárske jednotky vybudovali na pravom brehu Dunaja opevnené predmestie na mieste dnešného Sadu J. Kráľa v Petržalke (Engerau) a boli pripravené ubrániť mesto za každú cenu. Podstatnú časť jeho jednotiek tvorili slovenskí vojaci (z Liptovskej, Oravskej, Trenčianskej a Turčianskej župy). Francúzom sa však nepodarilo predmestie dobyť ani po krvavých útokoch. Vypomstili sa zúrivým bombardovaním mesta, zlomiť odpor však nedokázali. Obrana Bratislavy odolala a otvorila dobyvateľom brány až 14. júla, na základe prímeria po Rakúšanmi stratených bitkách pri Wagrame a Znojme. Boje mesto ťažko postihli. Petržalka vyhorela, v samotnom meste pri bombardovaní ľahlo popolom 143 domov, zahynuli stovky ľudí a materiálne škody presiahli milión zlatých. Delostrelecké útoky Francúzov dodnes pripomínajú delové gule v múroch niekoľkých bratislavských domov. Tieto udalosti a ich obete si po tretí raz pri príležitosti 190. výročia obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami pripomenuli na autentických miestach, v Sade Janka Kráľa v Petržalke, kde sa uskutočnila historická rekonštrukcia fragmentu dávnych bojov. Už v piatok večer hliadkovali na Hlavnom námestí vojenské stráže s bubnom a ohlasovali francúzskeho nepriateľa na pravom brehu Dunaja. V sobotu na tom istom námestí bolo otvorenie celej slávnosti s dekorovaním zástav. Poobede sa odohrali prudké boje (samozrejme, nie naozaj, ale išlo len o rekonštrukciu) o Bratislavu v Sade J. Kráľa, na ktorých sa zúčastnili obnovené historické jednotky z klubov vojenskej histórie z Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Maďarska a Talianska. Slovenskí účastníci zo Športovo-streleckého klubu Slovnaftu sa predstavili v uniformách uhorských granátnikov zo slávneho pešieho regimentu Alexander, ktorý vtedy sídlil v Bratislave (v tzv. vodných kasárňach - dnes budova Slovenskej národnej galérie) a jeho mužstvo tvorili prevažne Slováci z Bratislavskej, Nitrianskej a Trenčianskej župy. Názov Alexander nesie pluk po ruskom cárovi Alexandrovi, ktorý obdivoval jeho bojové umenie v bitke pri Chlumci a stal sa jeho titulárnym majiteľom. V tom období totiž každý pluk rakúskej armády mal majiteľa. Uniforma vojakov tohto pluku pozostávala z modrých, tzv. uhorských nohavíc a bieleho kabáta typického pre rakúsku armádu. Na hlavách mali vojaci granátnické medvedice. Granátnici tvorili vtedy elitu rakúskej armády. Ako povedal predseda klubu športových strelcov zo Slovnaftu Milan Rybár, členovia si sami dali ušiť historické uniformy, pričom cena jedného oblečenia stojí približne 70 000 korún. Tentoraz mesto nevyhorelo, ani nikto nezomrel. Atmosféra bola však vynikajúca a určite aj zarytí nepriatelia dejepisu si prišli na svoje.