u sprístupnenou jaskyňou nielen v oblasti Malých Karpát, ale aj v západnej časti Slovenska vôbec. Podľa smolenického učiteľa, kronikára a historika Štefana Jastrabíka jaskyňu v roku 1929 po dlhoročnom úsilí objavila skupina mládencov, ktorej radil aj Štefan Banič, známy ako objaviteľ padáka. Všetci pracovali dobrovoľne a bezplatne, technickými pomôckami vypomohol veľkostatok Jozefa Pálffyho. Verejnosti bola prvá časť jaskyne sprístupnená v roku 1935, o štyri roky neskôr bol 175-metrový úsek aj osvetlený. Jaskyňa Driny s dnešnou dĺžkou vyše päťsto metrov predstavuje v sústave slovenských jaskýň jedinečný typ jaskyne puklinovej, ktorej vznik bol podmienený chemickou činnosťou dažďovej vody, rozpúšťaním a usadzovaním vápenca. Vnútorná výzdoba jaskyne je bohatá na rôzne jaskynné útvary, popularitu predovšetkým u najmladších návštevníkov si získali kvaple v podobe sloních uší, jazykov, torty, hrebeňa, trpaslíkov, ale aj napodobeniny ovocia či zeleniny. V roku 1968 bola jaskyňa Driny vyhlásená za chránený prírodný výtvor. Okrem jaskyne Driny Smolenice ponúkajú aj prehliadku kniežacieho hradiska z mladšej doby halštattskej na vrchu Molpír, kde sú dnes odkryté zvyšky múrov. Po hradisku vedie aj náučný chodník s informačnými tabuľami, ktoré prezentujú význam tejto lokality najmä z archeologického hľadiska.

(TASR)