Jegor Gajdar, jeden z najvýznamnejších lídrov demokratického tábora, bol prvým, ktorý sa po začatí vojenskej akcie NATO ujal úlohy mierotvorcu. Jeho misia v Belehrade však nebola príliš úspešná. Bývalý ruský premiér dnes tvrdí, že úspech demokratov vo voľbách je priamo závislý od vývoja v Juhoslávii.

m Má Rusko "zásluhu" na tom, že konflikt v Juhoslávii trvá tak dlho a prezident Miloševič doposiaľ nebol naklonený žiadnym kompromisom?

"Vinní sú všetci. NATO, obrovskú zodpovednosť má režim Miloševiča, anjeli však nie sú ani príslušníci Kosovskej oslobodzovacej armády a nie všetko zo strany Ruska prinieslo pozitívne výsledky. Ale som presvedčený, že úsilie o obnovu mieru na Balkáne, ktoré vyvinulo v poslednej dobe Rusko, bolo správne a konštruktívne. Samozrejme, hlavné riadiace páky nemá v rukách Moskva, ale NATO a Juhoslávia. Preto nie je dobré zveličovať úlohu Moskvy pri riešení konfliktu."

m O akú úlohu vlastne ide?

"Moskva mohla iba pomôcť dohovoriť sa. A v tom by sme mali pokračovať. Nič viac. Sme sprostredkovateľmi."

m Niektorí vaši kolegovia z demokratického tábora obviňujú ruské vedenie, že podporou Miloševiča od samého začiatku provokovalo jeho spupnosť. Miloševič, ktorý mal za chrbtom spriatelené Rusko, sa iste správal inak, než keby mu bolo jasné, že ho Moskva nebude chrániť...

"Ja si nemyslím, že tento faktor hral pri rozhodovaní Miloševiča kľúčovú úlohu. Ešte pred začatím vojenskej akcie sa Západ dopustil závažnej chyby, keď nedokázal reálne oceniť stav vecí. Predovšetkým sa domnievali, že sa môže zopakovať úspech v Bosne."

m A vy to vylučujete?

"Ide o dve kardinálne rozdielne situácie. V Bosne letectvo NATO iba podporovalo pravidelné spojené moslimsko-chorvátske ozbrojené sily. Srbi boli vo vojensky beznádejnej situácii. V Kosove nič podobné neexistovalo. Po druhé, v Bosne NATO uskutočnilo vojenskú operáciu na základe prosby zákonného vedenia Bosny, čo bol medzinárodne uznávaný právny základ pre začatie akcie. V Juhoslávii sa nič podobné nestalo. To, čo tam robilo a robí NATO, možno rôzne hodnotiť z morálno-politického pohľadu, ale z právneho hľadiska je to jednoznačné a prosté. Ide o priame porušenie medzinárodného práva a ohrozenia záujmov členov Bezpečnostnej rady OSN, Číny a Ruska. V neposlednom rade poškodili i demokratickú juhoslovanskú opozíciu. Pri svojej ceste do Belehradu som sa stretol s predstaviteľmi demokratickej opozície a presvedčil som sa, ako strašne bola oslabená bombardovaním NATO. V roku 1997 mal svet možnosť pomôcť práve týmto ľuďom a neurobil to. Keby stotinu energie, ktorú teraz vynakladajú na letecké útoky, vynaložili na pomoc juhoslovanským demokratom, dosiahli by rovnaké ciele, aké sa snažia dosiahnuť teraz, a bez takýchto strašných strát na ľudských životoch. Som presvedčený, že režim Miloševiča je odsúdený na zánik, i keď sa ešte nejaký čas možno udrží. Kto ho však zamení teraz, po útoku NATO, to sa neodvažujem hádať. Či to budú ľudia ako Draškovič alebo ako Šešelj? Po tom, čo sa stalo, nie sú žiadne záruky, že v Juhoslávii k moci neprídu extrémisti."

m Nerobí podobné chyby Západ i vo vzťahu k ruskej demokratickej opozícii, ku ktorej jadru vy patríte?

"Rusko, našťastie, ešte nikto nebombarduje, takže tu je situácia iná. Ale je fakt, že Západ prijíma niekedy rozhodnutie bez toho, aby presne chápal, aké to bude mať pre nás dôsledky. Tentoraz si hovorili, že operácia

NATO bude pre Moskvu síce nepríjemné prekvapenie, ale nič fatálne. Rusko je predsa úplne zavalené vlastnými problémami. Zabudlo sa na to, že keď sa akcia v Juhoslávii začala, mali sme tu vládu Primakova, ktorá sa opierala o komunistickú väčšinu v dume."

m Ako teda v skutočnosti juhoslovanská kríza ovplyvnila ruskú vnútropolitickú scénu?

"Predovšetkým sa obrovsky rozšírili antizápadné a protiamerické nálady. A čo je najhoršie, najväčšia nenávisť bujnie medzi mládežou. Potom sa zabudlo, že na jeseň čakajú Rusko veľmi dôležité parlamentné voľby. Bombardovanie NATO sa stalo významnou súčasťou predvolebnej kampane komunistického lídra Gennadija Ziuganova. Teraz sa snáď intenzita podpory komunistov zo strany Západu vďaka mierovým rokovaniam zníži."

m Treba to chápať tak, že ruskí demokrati potrebujú mier na Balkáne a komunisti vojnu?

"My sme obeťami princípu `čím lepšie, tým lepšie`, komunisti, naopak, `čím horšie, tým lepšie`. Im je celkom ľahostajný osud Juhoslávie či utrpenie ľudí a dali by neviem čo za to, aby konflikt trval čo najdlhšie."

PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum, Moskva