MOSKVA, WASHINGTON, KOLÍN NAD RÝNOM, BRUSEL (TASR, ČTK) - Ruský prezident Boris Jeľcin včera označil oznámenie generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu o prerušení leteckých útokov na Juhosláviu za "prvý krok správnym smerom". "Teraz musíme okamžite obnoviť politické rokovania, pri ktorých však treba rešpektovať územnú celistvosť Juhoslávie, a sústrediť sa na hospodárske oživenie celého regiónu," povedal Jeľcin a dodal, že "prerušenie útokov je síce dobré, ale nie dostatočné". B. Clinton povedal, že letecká kampaň nakoniec úspešne prinútila Juhosláviu súhlasiť s odsunom svojich vojsk a bezpečnostných zložiek z Kosova, ako i so vstupom medzinárodných mierových síl na svoje územie, čo umožní konečný návrat kosovských utečencov a vyhnancov do vlasti. Takisto aj nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder uvítal oznámenie J. Solanu o zastavení leteckých útokov na Juhosláviu. Šéf bonnského vládneho kabinetu súčasne poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o vytvorenie cesty pre politické riešenie. Včerajšie prerušenie leteckých útokov NATO na Juhosláviu otvorilo cestu k prijatiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá umožní, aby sa už od piatka začali v srbskej provincii Kosovo rozmiestňovať prvé jednotky takmer 50-tisícovej mierovej sily. Úlohou tejto sily, ktorú pokrstili v NATO už dávnejšie menom Spoločný strážca, ale na verejnosti je známa skôr ako K-Fo, bude podľa generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu zaistiť bezpečné prostredie pre návrat utečencov a pomôcť pri rekonštrukcii zničenej krajiny. Najväčším príspevkom - približne 48-tisíc vojakov, prispeje do misie NATO, ktorého veleniu budú podliehať aj nečlenské štáty aliancie. Hlavným veliteľom tejto sily bude v kosovskom teréne britský generál Michael Jackson, ktorý v stredu dohodol s vojenskými predstaviteľmi Juhoslávie všetky detaily týkajúce sa stiahnutia juhoslovanských síl a rozmiestnenia medzinárodnej sily.
Okrem devätnástich členských krajín ponúklo svoj príspevok do mierovej sily pre Kosovo 12 partnerských krajín NATO vrátane Slovenska.
NATO má už teraz rozmiestnených okolo 18 500 mužov v susednom Macedónsku a tieto jednotky budú tvoriť jej predvoj. Z jednotlivých členských krajín NATO by s najväčším počtom vojakov mala prísť Veľká Británia -
13 000, USA 7000, Francúzsko a Nemecko po 6000 a Taliansko 2000. Celkovo by malo NATO zabezpečiť 44-tisíc vojakov. Z nečlenských krajín svoj príspevok okrem Slovenska ponúkli Švédsko, Fínsko, Bulharsko, Rakúsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Slovinsko, Ukrajina a Rumunsko. Do celkového počtu mierovej misie nie je zatiaľ zarátaný príspevok Ruska, ktoré dalo najavo, že by do Kosova mohlo poslať až do 10-tisíc mužov, avšak má problém so zabezpečením ich financovania.
