Novým "favoritom" Kremľa je údajne Roman Abramovič (32), jeden z menej známych ruských finančných oligarchov, tvrdí francúzsky denník Libération. Podľa názoru analytikov v Moskve Roman Abramovič zohral významnú úlohu pri formovaní novej ruskej vlády Sergeja Stepašina. Údajne presadil svojich ľudí do vedúcich postov v ekonomickej oblasti, najmä arogantného podpredsedu vlády Nikolaja Aksionenka. Abramovič údajne vplyvom na rodinu prezidenta Borisa Jeľcina už prekonal aj partnera a spojenca, miliardára Borisa Berezovského. Kremeľ, na ktorého čele stojí chorý muž, sa stal svojím spôsobom ringom: v ňom sa jednotlivé klany dostávajú otvorene do konfliktu, uvádza denník. Cieľom je zaistiť si maximum vplyvných pák na finančné vstupy štátu - z prírodných zdrojov, cla a daní - a kontrolovať istý čas chod politiky. V tomto boji treba mať "manažérov", ktorými sú členovia rodiny ako Jeľcinova dcéra Tatiana Diačenková a dvaja prezidentovi poradcovia Valentin Jumašev a Alexander Vološin.
Vie sa o ňom málo. Oficiálne riadi moskovskú filiálku jednej z najväčších ruských ropných spoločností Sibnefť: za rok 1998 dosiahla čistý zisk vo výške 36,145 milióna USD. Abramovič je však ťažko dosiahnuteľný a doteraz sa ho nepodarilo odfotografovať. Narodil sa v Saratove, vyštudoval Inštitút ropy a zemného plynu. Podľa miestnej tlače v roku 1992 zarobil prvé milióny - nie celkom čistým spôsobom. Na jeho závratnom vzostupe majú podiel Boris Berezovskij, Alexander Smolenskij, oligarcha zbierajúci obrazy, ktorého banka SBS-Agro dnes neprosperuje, a Jeľcinov poradca Valentin Jumašev. Abramovič vstúpil do hry v roku 1995 v čase privatizácie spoločnosti Sibnefť. V tom čase bolo potrebné privatizovať rýchlo aj preto, aby sa vytvorila trieda silných kapitalistov, ktorí by boli zaviazaní vďačnosťou Kremľu. Berezovskij a Abramovič získali podiely v Sibnefti za cenu nižšiu, ako bola ich reálna hodnota. Podľa moskovskej tlače Abramovič údajne prostredníctvom ďalších spoločností kontroluje 90 percent Sibnefti. Keďže sa na rozdiel od Berezovského zameral na obchod, a nie na politiku, využil devalváciu rubľa a následné zvýšenie ceny ropy.
Na verejnosti sa o ňom začalo hovoriť v januári 1999: Berezovskij a Smolenskij chceli uskutočniť fúziu svojich dvoch ropných spoločností a vytvoriť silnú svetovú ropnú skupinu. Vtedy Abramovič odmietol odstúpiť svoj podiel v Sibnefti a prvýkrát tak prejavil nezávislosť.
(TASR)