V hereckých dvojiciach to už tak býva: ak je jeden múdry, druhému pripadne úloha hlupáka, ak je jeden šikovný, ten druhý je rodený nešikovník a lámači ženských sŕdc sa zas radi obklopujú prírodou menej obdarenými kolegami. Spolužitie Čechov a Slovákov trvalo s vojnovou prestávkou takmer sedemdesiat rokov a lokálpatrioti by sa možno celé týždne dokázali prieť o to, kto z podarenej dvojice bol tým múdrym a šikovným fešákom a komu pripadla úloha toho druhého. Aj keď je isté, že svet v tom mal úplne jasno.
Situácia sa radikálne zmenila v momente, keď Slovensko dvakrát v priebehu niekoľkých mesiacov povedalo svoje nie Mečiarovi. Nie náhodou to bol práve Václav Klaus, kto si želal jeho návrat. Pri slovenskom boxerovi totiž lepšie vynikla jeho múdrosť, šikovnosť i úsmev popod fúzy. Dnes sa však Praha musí spoliehať len na vlastné sily. Už nemôže počítať s tým, že na pozadí Petržalky je aj bývalý federálny parlament perlou stredoeurópskej architektúry. Úlohy oboch miest sa ak nie vymenili, tak aspoň zrovnoprávnili a svet sa začína na "historické země" pozerať omnoho triezvejším pohľadom ako predtým.
Na pozadí kosovskej krízy sa zaskvelo "čecháčkovstvo" najvyšších politických kruhov krajiny. V rozhodujúcich chvíľach ju podržal iba prezident, ktorý dokázal pred svetom tlmiť rozpaky vyvolané správaním pravice i ľavice. Praha má šťastie, že udalosti v Kosove dostali taký spád, aký dostali. Český postoj bude však v Bruseli a vo Washingtone ešte dlho dostatočným mementom pre všetkých, ktorí by chceli v najbližších rokoch opäť otvoriť otázku rozširovania NATO. Zmätočný česko-grécky mierový plán a najmä rozpačitý spôsob, akým ho sám minister Kavan svetu prezentoval, bol len vrcholom ľadovca. Mnohé svetové médiá včera priniesli správu o tom, že český parlament odmietol dať Zemanovmu kabinetu právomoci rozhodovať o vysielaní českých vojsk a prijímaní jednotiek ostatných členských krajín NATO na území ČR a jedným dychom dodávajú, že ten istý parlament už celé týždne odkladá ratifikáciu embarga, ktoré EÚ vyhlásila Juhoslávii.
Ak už spomíname EÚ, ani tam nie sú s dianím v Čechách práve nadšení. V bruselských kuloároch sa hovorí o českom zaostávaní v preberaní európskej legislatívy. Vládu kritizujú za snahy o štátne zásahy do ekonomiky a ušetrený nie je ani Zemanov predchodca Klaus, ktorému ešte pred časom lichotilo prirovnanie k britskej premiérke Thatcherovej. Jeho postoj ku Kosovu dostatočne vysvetľuje, prečo nemal nikdy dosť odvahy prijať radikálne ekonomické rozhodnutia, ktoré by boli mohli ohroziť sociálny zmier.
Václav Havel po posledných parlamentných voľbách na Slovensku povedal, že až v tejto chvíli sa naplnil zmysel rozdelenia federácie. Narážal na to, že Slovákov prinútila samostatnosť vnútorne dozrieť. Vtedy možno ešte ani sám netušil, že zmysel jeho slov bude mať aj úplne iný rozmer.
JURAJ KITTLER
