Vstup Vladimíra Mečiara medzi kandidátov na prezidenta SR zaokrúhlil ich počet na desať a zároveň zmenil prezidentské voľby fakticky na plebiscit o ňom samom. Hoci dlhodobé hodnotenia V. Mečiara verejnosťou mu nedávali dobré vyhliadky na víťazstvo v druhom kole volieb, zvrat mohla spôsobiť volebná účasť. Otvorenou otázkou bolo aj to, ako sa do výsledkov druhého kola premietne ohlásenie bolestivých ekonomických opatrení, postoje oboch kandidátov i verejnosti k vojenským zásahom proti Juhoslávii, zneužívanie faktu o vysokej podpore Maďarov pre Schustera i odmietnutie tohto kandidáta zúčastniť sa priamych televíznych diskusií s V. Mečiarom. V hre bolo aj rozhodovanie nemalej skupiny odporcov V. Mečiara, ktorí už dlhšie dávali najavo hlboké znechutenie tým druhým: či podporia "menšie zlo", alebo rezignujú na účasť.

VOLEBNÁ ÚČASŤ

Pripomeňme, že volebná účasť v 1. kole prezidentských volieb bola 73,9 %, čo bolo o 10,3 bodu menej ako v parlamentných voľbách 1998, ale iba o 1,8 bodu menej ako vo voľbách 1994. Aj takáto volebná účasť je v porovnaní s inými krajinami pomerne vysoká a popri inom odráža aj pokračujúci zápas o zásadnú podobu režimu na Slovensku. V druhom kole sa volebná účasť ešte o niečo zvýšila a predstavovala 75,5 %.

Z hľadiska konečných výsledkov je však celková volebná účasť menej dôležitá než rozdielna volebná účasť tých prostredí, v ktorých majú kandidáti silnú podporu. Vo voľbách od roku 1994 až po terajšie prezidentské voľby dôležitú úlohu vždy zohrala rozdielna volebná účasť z jednotlivých prostredí. Mestá mávajú nižšiu volebnú účasť ako vidiecke obce. Keďže vo vidieckom prostredí sa vcelku zjavne dobre darí HZDS, V. Mečiarovi, ako aj im blízkym stranám, tamojšia vyššia volebná účasť im silne nahráva. Na druhej strane dnešná vládna koalícia má najsilnejšiu podporu v mestskom a najmä veľkomestskom prostredí, tam je však rekordne vysoké zastúpenie tých ľudí, ktorí voliť nechodia.

Volebná účasť bola vo všetkých spomínaných voľbách najvyššia v najmenších obciach a najnižšia v najväčších mestách. Vo voľbách 1994 bol tento rozdiel mimoriadne veľký (22 percentuálnych bodov) a aj to napomohlo, že vtedajšie voľby vyhrali strany voličsky opreté o vidiek. Vo voľbách 1998 sa podarilo uvedený rozdiel takmer vyrovnať (rozdiel bol iba 7 bodov) a to pomohlo víťazstvu strán podporovaných zvýšene v mestskom prostredí. Prvé kolo prezidentských volieb v máji 1999 poskytlo varovný signál: volebná účasť z uvedených prostredí sa znova väčšmi diferencovala. Nebola síce taká rozdielna ako vo voľbách 1994, ale bola rozdielnejšia ako vo voľbách 1998. To pôsobilo najmä v prospech V. Mečiara, ktorého hlavnú voličskú oporu predstavuje vidiek. Keby obce nad 5000 obyvateľov na Slovensku mali takú vysokú volebnú účasť ako obce do 5000 obyvateľov, "vyprodukovali" by v prvom kole zo seba nie 1,620 milióna platných hlasov, ale 1,758 milióna hlasov, teda o 138-tisíc hlasov viac ako v skutočnosti. (Tabuľka 1)

Druhé kolo volieb sa vyznačovalo celkove zvýšenou účasťou voličov. Rozdiely medzi vidiekom a mestami sa na prvý pohľad ešte o niečo zväčšili. Priemerná účasť v obciach do 5000 obyvateľov bola v 1. kole 77,3 %, v 2. kole 79,1 %; v obciach nad 5000 obyvateľov narástla zo 71,2 % na 72,6 %. Do hry však vstúpila zaujímavá okolnosť. Medzi prvým a druhým kolom stúpol počet zapísaných voličov približne o dvetisíc (zo 4 038 899 na 4 041 181). V obciach do 5000 obyvateľov však vzrástol až o 10-tisíc, zatiaľ čo v obciach nad 5000 obyvateľov klesol o takmer 8-tisíc. To nemohlo byť spôsobené demografickými zmenami v priebehu dvoch týždňov. Najpravdepodobnejším vysvetlením toho je, že mnohí mestskí obyvatelia volili na voličský preukaz na svojich chalupách, teda mimo svojho trvalého bydliska. Stali sa vlastne "agentmi" mestského prostredia na vidieku a nepatrne zmenili štatistický obraz vidieckeho voličského správania. Odhadujeme, že takýchto mestských voličov ukrytých v kolónke vidieckych bolo v druhom kole volieb približne 9000. To by znamenalo, že zvýšili volebnú účasť v obciach do 5000 obyvateľov o 0,1 percentuálneho bodu a znížili účasť v obciach nad 5000 obyvateľov o 0,1 bodu. Po odpočítaní tohto malého "chalupárskeho efektu" môžeme povedať, že rozdiely v účasti medzi vidieckymi a mestskými obcami v porovnaní s prvým kolom zostali v druhom kole zachované. Volebná účasť Bratislavčanov a Košičanov od prvého do druhého kola vzrástla, vykazované čísla by ešte o niečo narástli, ak by sme pre Bratislavu a Košice započítali aj približne 2000 bratislavských a 1500 košických chalupárov, ktorí volili mimo trvalého bydliska.

VÝSLEDKY DRUHÉHO KOLA

V druhom kole volieb zvíťazil R. Schuster so ziskom 1 727 481 (57,2 %) platných hlasov, V. Mečiar dostal 1 293 642 (42,8 %) platných hlasov. Porovnanie 1. a 2. kola ukazuje, že rozdiel medzi hlasmi pre týchto kandidátov sa zväčšil z 299-tisíc na 434-tisíc, percentuálne z 10,2 bodu na 14,4 bodu. Ak skóre oboch kandidátov z 1. kola (47:37) prepočítame na súčet 100 %, dostaneme pomer 56:44. Skóre z 2. kola 57:43 potom ukazuje menší podielový posun v prospech Rudolfa Schustera. R. Schuster oproti 1. kolu získal ďalších 331-tisíc hlasov, V. Mečiarovi pribudlo 196-tisíc hlasov. Pritom pôvodné hlasy pre M. Vášáryovú, J. Šveca a M. Kováča predstavovali spolu počet 224-tisíc, tie neskôr pravdepodobne vo veľkej miere pripadli R. Schusterovi; ďalšie prírastkové hlasy pre neho sa museli presunúť od iných kandidátov z 1. kola, ako aj z pôvodne nezúčastnených voličov. Pre J. Slotu, J. Lazarčíka a J. Demikáta pripadlo v 1. kole spolu 94-tisíc hlasov, ostatné prírastkové hlasy pre V. Mečiara sa taktiež museli presunúť od iných kandidátov a z voličov absentujúcich v 1. kole.

Zreteľná porážka v prezidentských voľbách je vôbec prvou porážkou V. Mečiara v priamom súboji. Dosiaľ bol odstavovaný od moci Predsedníctvom SNR (1991), neskôr plénom Národnej rady SR (1994), v parlamentných voľbách 1998 skončilo HZDS na prvom mieste a len nízky koaličný potenciál HZDS viedol k ťažkej politickej prehre.

ÚZEMNÁ LOKALIZÁCIA VOLIČSKEJ PODPORY

Pohľad na definitívne skóre podpory oboch záverečných kandidátov v okresoch umožňuje vybrať okresné bašty jedného i druhého. (Tabuľka 2 a 3)

R. Schuster získal najsilnejšiu podporu v južnom páse etnicky zmiešaných okresov, v Košiciach a v Bratislave (rekordná podpora v okrese: 97 %). Konečné rozhodovanie maďarských voličov bolo jednoduché, niet prakticky jediného argumentu, ktorým by ich bolo možné presviedčať v prospech V. Mečiara. Podpora z etnicky zmiešaných okresov nie je však iba výsledkom hlasovania Maďarov. Prepočty ukázali, že na spomenutom území Slováci a ďalšie národnosti (okrem Maďarov) volili V. Mečiara zriedkavejšie než v ostatných okresoch (v etnicky zmiešaných okresoch odovzdali Slováci a ďalšie nemaďarské národnosti V. Mečiarovi iba 39,5 % platných hlasov, čo je pod celoslovenským priemerom). Ďalej, v Košiciach bol R. Schuster dlhé roky obľúbeným primátorom, tam i v Bratislave pôsobí aj "faktor veľkomesta", ktorý je nepriaznivý pre V. Mečiara. Podpora pre R. Schustera však bola silná aj v ďalších oblastiach západného, stredného i východného Slovenska. V druhom kole celkovo zvíťazil v 41 okresoch, v ktorých žije 3,212 milióna obyvateľov.

Najsilnejšia podpora pre V. Mečiara prišla z oblastí, v ktorých tradične dominuje HZDS: z Kysúc, horného Považia, hornej Nitry, pásu smerom na Detvu, ale aj z hornej Oravy, Myjavy a z niektorých okresov na severovýchodnom Slovensku (rekordná podpora v okrese: 81 %). V. Mečiar získal viac hlasov ako R. Schuster v 38 okresoch, v ktorých žije 2,174 milióna obyvateľov.

ÚSPEŠNOSŤ KANDIDÁTOV V MESTÁCH A NA VIDIEKU

Niektoré strany a politici sú obľúbení najmä vo vidieckom prostredí, iní v mestskom. (Tabuľka 4)

Medzi všetkými kandidátmi prvého kola prevládajúce vidiecke voličské zakotvenie bolo zreteľné u V. Mečiara, slabšie sa prejavilo aj u J. Slotu. Im obom zároveň pomáhala nadpriemerná volebná účasť v tomto prostredí. Mestskými voličmi sa vyznačovala obzvlášť M. Vášáryová a R. Schuster, nižšia volebná účasť mestských voličov bola však jedným z momentov, ktoré im zamedzili dosiahnuť lepší či ešte lepší výsledok.

Protagonisti druhého kola si takéto urbánno-rurálne profily prívržencov udržali. Prejavilo sa to tak, že v obciach do 5000 obyvateľov bolo skóre súboja iba tesné, 51:49 v prospech R. Schustera, v obciach nad 5000 obyvateľov bol výsledok jednoznačný, 62:38 v prospech toho istého. Samozrejme, existuje nemálo regionálnych a lokálnych výnimiek z toho, čo popisujeme.

Etnickí Slováci žijú v dvoch politicky odlišných prostrediach: v silnejšie zastúpenom mestskom prostredí, kde sa druhokolový súboj R. Schuster versus V. Mečiar skončil výsledkom 59:41 v prospech skôr menovaného a v menej zastúpenom rurálnom prostredí, kde výsledok bol 41:59 v prospech V. Mečiara.

KRAJSKÉ MESTÁ

Pozrieme sa bližšie na osem krajských miest, teda na mestá najvplyvnejšie. (Tabuľka 6) V porovnaní s účasťou voličov v parlamentných voľbách 1998 v prezidentských voľbách spomedzi krajských miest účasť najväčšmi poklesla v Bratislave a Trnave. V druhom kole vzrástla najväčšmi a na najvyššiu úroveň účasť v Prešove a v Košiciach, oproti tomu v Trnave poklesla a bola najnižšia. R. Schuster v rozhodujúcom meraní síl zvíťazil nad V. Mečiarom v siedmich krajských mestách. Pritom v štyroch mestách - v Trnave, Nitre, Trenčíne a v Žiline - dosiahol V. Mečiar nadpriemerné výsledky, majoritu a tým lokálne víťazstvo však iba v Žiline. V ostatných štyroch krajských mestách - v Banskej Bystrici, Bratislave, Prešove a v Košiciach dosiahol nadpriemerné výsledky (65-82 %) R. Schuster, najviac v Košiciach.

Výsledky v krajských mestách na jednej strane ilustrujú už spomínanú politickú tendenciu mestského obyvateľstva, ktorá je celkove nepriaznivá pre V. Mečiara. Zároveň však ukazujú, že táto tendencia sa nepresadzuje v každom jednotlivom meste a bez ohľadu na regionálnu polohu: až v štyroch krajských mestách, lokalizovaných na západnom a severozápadnom Slovensku, dosiahol V. Mečiar o niečo lepšie výsledky, ako bol celoslovenský priemer.

MOBILIZÁCIA PODPORY PRE KANDIDÁTOV V DRUHOM KOLE

Zostaneme pri mestách, tých je celkovo na Slovensku 136. Medzi nimi nájdeme 20 miest s najsilnejším prírastkom podpory pre R. Schustera v období od 1. do 2. kola. Podpora pre Rudolfa Schustera sa medzi prvým a druhým kolom najviac zvýšila v Skalici, Bratislave, Kolárove, Holíči, Veľkom Mederi, Banskej Bystrici, Gbeloch, Starom Smokovci, Čiernej nad Tisou a v Galante. Ďalej dominujú mestá z juhozápadného a z južného Slovenska. Prírastok mohol spôsobiť presun voličov od iných kandidátov (najmä od M. Vášáryovej) alebo zo skupiny nevoličov.

V prípade Vladimíra Mečiara jeho podpora najviac vzrástla v Bytči, Vrábľoch, Turzovke, Trstenej, Turčianskych Tepliciach, Spišskej Starej Vsi, Medzilaborciach, Myjave, Dubnici nad Váhom a v Žiline. Tu sú najčastejšie zastúpené mestá z Kysúc, hornej Oravy, horného Považia a hornej Nitry. Aj v tomto prípade teda platí, že najväčšie prírastky sa spravidla spájajú s prostredím, v ktorom kandidát aj tak dominuje.

VLÁDNA KOALÍCIA A OPOZÍCIA: SKÚŠKA SÍL

V. Mečiar v kampani pred prezidentskými voľbami netajil, že mu ide o predčasné parlamentné voľby a viacerí politici HZDS vyhlásili, že voľby sa skončili úspechom HZDS vďaka oživeniu voličskej základne. Prezidentské voľby nepochybne neslúžili iba na voľbu prezidenta SR, ale tiež ako dobrá príležitosť na skúšku politických síl. V nasledujúcej časti sa preto pokúsime zistiť, ako sa od parlamentných volieb 1998 vyvinula podpora verejnosti pre terajšiu vládnu koalíciu a opozíciu. Silu terajšej opozície vyjadríme vo voľbách 1998 súčtom hlasov pre HZDS, SNS, KSS a ZRS (spojovacím znamienkom týchto strán bola prevaha sympatizantov V. Mečiara, čo je dôležité na porovnanie neskoršieho výsledku V. Mečiara), v 1. kole prezidentských volieb súčtom hlasov pre V. Mečiara, J. Slotu, J. Lazarčíka a J. Demikáta, v 2. kole hlasmi pre V. Mečiara. Na druhej strane silu terajšej vládnej koalície vo voľbách 1998 zistíme spočítaním hlasov pre SDK, SDĽ, SMK a SOP, v 1. kole prezidentských volieb hlasmi pre R. Schustera, M. Vášáryovú, J. Šveca a M. Kováča, v 2. kole ju budeme vyjadrovať samotným R. Schusterom. Zjednodušením - azda akceptovateľným - bude nepochybne poznačené spočítanie hlasov aj za niektoré mimoparlamentné strany, ďalej spočítanie hlasov viacerých kandidátov z prvého kola, ako aj samotný pokus vôbec usudzovať z podpory prezidentského kandidáta na podporu koalície, resp. opozície. Základom pre výpočet všetkých týchto podielov budú počty všetkých oprávnených voličov, teda aj tých, ktorí hlasovať mohli, ale toto právo nevyužili. (Tabuľka 5)

V dôsledku nižšej volebnej účasti, ako aj zmeny politických inklinácií od parlamentných volieb 1998 došlo pri oboch subjektoch k oslabeniu ich podpory v spoločnosti (medzi všetkými oprávnenými voličmi). Najväčšie oslabenie sa prejavilo v 1. kole prezidentských volieb. Čo je však na tomto mieste rozhodujúce, terajšia opozícia stratila v celom časovom období iba veľmi málo (pokles podpory z 33,6 % na 32,0 %), zatiaľ čo súčasná vládna koalícia viac (pokles z 48,5 % na 42,8 %). To sú spolu s voľbou R. Schustera za prezidenta SR zrejme hlavné dôvody, prečo obe zoskupenia hovoria po prezidentských voľbách o svojom víťazstve.

VLADIMÍR KRIVÝ

(Autor je sociológ)