Až počas 6. kola Svetového pohára sa slovenská biatlonistka SOŇA MIHOKOVÁ dokázala vkliniť do prvej desiatky. V talianskej Anterselve skončila pred dvoma dňami ôsma napriek trom trestným minútam po nesklopených terčoch (jej dovtedajším sezónnym maximom bolo 25. miesto z Hochfilzenu). Pre tridsaťročnú reprezentantku, ktorá sa v kolotoči SP pohybuje už ôsmu sezónu, je to však po nie príliš vydarenej prvej časti sezóny impulz pred nadchádzajúcimi ZOH v Salt Lake City.

Uspokojilo vás umiestnenie?

„Mohla som byť vyššie. Nezvolili sme v premenlivom počasí správny vosk a aj streľba mohla byť ešte lepšia. Šieste miesto bolo na dosah. Chýbalo pár sekúnd. Ale posledná stojka na nulu vždy poteší.“

Aké veľké povzbudenie pred olympiádou to pre vás je?

„Len dobrý pocit. Netreba sa uspokojovať. V Salt Lake City chcem ísť vyššie. Napokon, štvrté miesto v šprinte z Nagana ma na to oprávňuje.“

Trúfate si v Amerike na medailu?

„Kto by ju nechcel? Nedokážem si síce udržať stabilnú formu ako Švédka Forsbergová či Nórka Poiréeová, ale na olympiáde zvyčajne platí, že sa radujú tí, čo v sezóne až tak nežiaria. Je to však môj veľký sen.“

Pre vás je v tejto sezóne typická kolísavosť formy. Čím si ju vysvetľujete?

„Nevyspytateľnou streľbou. Raz som bola sedemdesiata druhá, na druhý deň ôsma. Nie vždy ma puška poslúcha. Bežecky také výkyvy nemám.“

Cítite sa v týchto dňoch vo forme?

„Teraz už áno. Ale ešte pred pár dňami ma trápil narazený prst z tréningu. Bolel ma tak, že som ani nemohla spať. Počas behu som sa pre bolesť v ňom ani nemohla odrážať palicou. Musela som súťažiť s dlahou a to nebolo ono.“

Prečo ste namiesto 4. kola SP uprednostnili prípravu v Anterselve?

„Kvôli nadmorskej výške. Talianske stredisko je 1700 m nad morom, čo sú takmer identické podmienky so Soldier Hollow, kde bude olympiáda.“

Netrpíte po takmer mesačnom odlúčení od domova ponorkovou chorobou?

„Nie, len to neustále balenie ma ubíja. Sme ako kočovníci. A nič sa nezmení ani v nasledujúcich dňoch. V piatok (dnes - pozn. red.) ešte absolvujeme štafetu, vraciame sa domov a už v nedeľu odchádzam do Osrblia po výstroj. V pondelok ma čaká olympijský sľub v Bratislave a v utorok už letíme za more. A 11. februára je už na programe prvá súťaž.“

Na ktorú disciplínu v Salt Lake City sa najviac tešíte?

„Kedysi som obľubovala šprint, ale teraz mi to je jedno. Rada behám všetko. I štafetu, kde máme rovnako šance na dobrý výsledok. Veď v Nagane sme dlho siahali dokonca po zlate.“ RASTISLAV HRÍBIK