BRATISLAVA (SME - dd, SITA) - Po prvýkrát v histórii vydala včera Slovenská republika dlhopisy v spoločnej európskej mene euro. Objem emisie predstavuje 350 mil. eúr, dlhopisy nesú 7,5-percentný výnos a ich predajná cena bola 420 bázických bodov (4,2 percentuálneho bodu) nad výnosmi päťročných vládnych dlhopisov Nemecka, splatných v roku 1999 - Bunds. Výnosy z Bunds sa včera pohybovali okolo 3,46 % p. a., takže Slovensko si požičalo za 7,66 % p. a. Dlhopisy budú môcť do svojich portfólií nakupovať investori z USA, Veľkej Británie, Nemecka a Slovenska a budú listované (uvedené na trh) na burzách v Luxemburgu a Frankfurte.
"Za úspech treba považovať už to, že sa Slovensku podarilo získať takýto objem. Ekonomická situácia vyzerala dosť negatívne. Každé peniaze, ktoré prídu na Slovensko, sú v momentálnej situácii dobré," povedal pre SME analytik ING Barings Ján Tóth. Upozornil pritom najmä na rapídny úbytok devíz z krajiny, ktorý sa spája najmä s tým, že vysoký deficit bežného účtu sa nedarí vykrývať prebytkami na kapitálovom a finančnom účte. "Ak údaje o devízových rezervách očistíme o vplyvy administratívnych opatrení, tak zistíme, že za prvého pol roka sa devízové rezervy Slovenska znížili o 990 mil. USD. Na porovnanie sa dá uviesť, že za celý minulý rok bol tento úbytok 550 mil. USD," zdôraznil J. Tóth. Podľa neho by takto získané zdroje mohli zvýšiť devízové rezervy NBS, ktoré v súčasnosti pokrývajú 2,5-mesačný dovoz na 2,9-mesačný. Za minimálnu, menovo bezpečnú hranicu devízových rezerv sa pokladajú rezervy pokrývajúce 3-mesačný dovoz. Najviac otáznou je pri hodnotení včerajšej emisie eurobondov ich cena, ktorá sa všeobecne pokladá za pomerne vysokú. Krajinám s rovnakým ratingom ako SR sa totiž podarilo získať aj lepšie podmienky. Odhady analytikov pôvodne hovorili o spreade (rozdiel medzi úročením tejto emisie a nemeckými štátnymi dlhopismi) na úrovni 4 percent, nakoniec to bolo 4,2 %. "Do určitej miery to môže byť dané vyšším objemom. Pôvodne sa uvažovalo o 300 mil. eúr, za získanie ďalších 50 mil. eúr bolo zrejme potrebné platiť vyššie úroky," povedal J. Tóth. Zároveň upozornil na to, že v prípade, že sa Slovensku podarí dostať do OECD a do prvej vlny uchádzačov o vstup do EÚ, môže vydať nové, oveľa lacnejšie eurobondy a splatiť tým doterajšie emisie.
Dôsledky tejto emisie by mali byť podľa analytikov jednoznačne pozitívne. Podľa Martina Kabáta zo Slávie Capital by mala priniesť dostatok zdrojov na refinancovanie deficitu štátneho rozpočtu a aspoň z krátkodobého hľadiska vytvoriť tlak na pokles úrokových mier v aukciách štátnych dlhopisov. "Bol to prvý a nevyhnutný krok na pritiahnutie pozornosti zahraničia. Nezanedbateľný je aj časový faktor, načasovanie považujem za najlepšie možné v súčasnej situácii," konštatuje M. Kabát. Podľa viacerých analytikov však bude snahou NBS, aby úroky neklesli až príliš, pretože to by mohlo ohroziť stabilitu koruny. Táto emisia je zároveň signálom pre ostatné zahraničné banky, ktoré by na jej základe mohli byť ochotnejšie pri poskytovaní nových úverov, respektíve reštrukturalizácii dlhov. Ako v rozhovore pre SME pripustil aj podpredseda vlády Ivan Mikloš, vzhľadom na cenu týchto eurobondov nepôjde ani tak o rekonštrukciu z hľadiska úrokov, ako z hľadiska doby splatnosti úverov.
