o prostredia. Ako pre denník SME povedal poradca podpredsedu vlády Vladimír Zlacký, vláda už nebude hovoriť, ktoré odvetvia a akým spôsobom sa budú rozvíjať. Jej úlohou bude predovšetkým vytvárať podmienky na zdravý a dlhodobo udržateľný vysoký ekonomický rast.
Ústup štátu z ekonomiky by mal podľa slov V. Zlackého znamenať, že podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte krajiny by mal klesnúť zo súčasných cca 50 % na úroveň približne 35 až 40 %. To by sa malo podariť hlavne zefektívnením systému financovania zdravotníctva, školstva a sociálneho systému, kde sa počíta s vyššou mierou finančného zainteresovania občanov ako doteraz. Zároveň tým však dôjde aj k znižovaniu daní. "Občania budú vo väčšej miere zodpovední sami za seba," vysvetlil V. Zlacký.
Spolu so znížením daňového zaťaženia by mala reforma daňového systému zahŕňať aj zvýšenie nepriamych a pokles výšky priamych daní. Medzi nepriame dane patrí predovšetkým daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane, priamymi daňami sú dane z príjmu. "Takýto prístup je dôležitý aj z hľadiska pritiahnutia platičov daní v rámci stredoeurópskeho regiónu. Daňové reformy majú vytvoriť predpoklady na to, že sa Slovensko stane krajinou, kde sa oplatí podnikať a investovať. To by malo platiť tak pre domácich, ako aj zahraničných investorov," povedal V. Zlacký.
V oblasti školstva a zdravotníctva sa už v programe ozdravenia počíta s väčšou mierou zainteresovania občanov do týchto procesov. Reforma dôchodkového systému by mala znamenať prechod na trojpilierový systém financovania. Okrem súčasného piliera - priebežného financovania, pri ktorom pracujúci "platia" dôchodcov, majú vzniknúť predpoklady na vznik súkromných penzijných fondov, kde si bude občan povinne "sporiť" sám na seba a podľa toho, koľko si nasporí, sa určí výška jeho dôchodku. Okrem tohto povinného dôchodkového sporenia tu bude aj možnosť individuálneho pripoistenia.
K tvorbe kvalitného podnikateľského prostredia má okrem znižovania priamych daní prispieť aj makroekonomická stabilizácia. Tá zahŕňa aj smerovanie k vyrovnaným rozpočtom a znižovanie podielu štátneho dlhu na HDP. Spolu so znižovaním vplyvu štátu v ekonomike by sa tak mali vytvoriť predpoklady na pokles úrokových sadzieb pre podnikateľov. Na túto stabilizáciu budú nadväzovať inštitucionálne reformy. Ich hlavnou časťou bude zvyšovanie vynútiteľnosti práva, čo bude zahŕňať aj sfunkčnenie bankrotovej legislatívy, zefektívnenie práce úradov a súdov, ale aj boj proti korupcii. Reštrukturalizácia bankového a podnikového sektora by sa mala uskutočniť v súlade s odporúčaniami Svetovej banky a ostatných medzinárodných inštitúcií. V štátnych bankách to znamená ozdravenie z peňazí daňových poplatníkov a nasledujúci predaj silným zahraničným investorom. V podnikoch by malo ísť hlavne o zefektívnenie procesu konkurzov.
