Koľkokrát si už šesťdesiatpäťročný rodák z Haagu Cees Nooteboom musel o sebe asi vypočuť vetu, že je svetoznámy holandský spisovateľ a veľký cestovateľ? Táto fráza ho verne sprevádzala aj pri jeho nedávnej návšteve Prahy. V sedemnástich rokoch vzdal posledný pokus preliezť školským systémom, odišiel z gymnázia a vydal sa iba s batohom na cesty. Keď už nemal peniaze, vrátil sa späť do Holandska a napísal knihu. Román Filip a tí ostatní vyšiel v roku 1955 a hneď si ho všimla kritika i čitatelia. Za svoje básne - vyšli v debute Mŕtvi hľadajú dom - potom získal na cesty štipendium. Nooteboom žije kočovnícky život, okrem toho píše básne, divadelné hry a publikuje. V súčasnosti je najprekladanejším žijúcim holandským autorom, za román Nasledujúci príbeh (vyšiel aj v slovenskom preklade), získal v roku 1993 európsku literárnu cenu Aristeion. Na to, že Nooteboom nedokončil ani gymnázium, je jeho Nasledujúci príbeh podozrivo pretkaný znalosťami klasickej literatúry. Hlavná postava románu Herman Mussert je bývalý stredoškolský latinčinár a prekladateľ Ovidia. "Z gymnázia som utiekol, na univerzitu som ani nepomyslel. Čítať po grécky a latinsky som sa naučil v kláštore u františkánov, kam som ako mladý chodil," objasňuje Nooteboom. Proti školským inštitúciám v zásade nič nemá, iba si myslí, že "spisovateľom môžu uškodiť". Román Nasledujúci príbeh tiež ukazuje, že Nooteboom vyznáva pohyb v čase a priestore, a to nie iba vo svojom živote, ale tiež vo svojich dielach, vo svojej imaginácii, ako o tom píše v ďalšej próze - románe V holandských horách, ktorý nedávno vyšiel aj v slovenskom preklade Adama Bžocha vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Ale nie všetky jeho práce sú utkané z takej jemnej fantázie. Sú to skôr knihy esejisticko-publicistické, priamo reflektujúce jeho zážitky z ciest a pobytov. Nooteboom žil rok v Berlíne a v Berlínskych zápiskoch zachytil historický pád berlínskeho múru. Oľga Krijtová vo svojom doslove k českému prekladu románu Nasledujúci príbeh pripomína, že Nooteboom bol tiež pri parížskych študentských nepokojoch v lete roku 1968 a aj pri nepokojoch v Južnej Amerike. Akoby ho zvláštny inštinkt hnal do miest, kde sa niečo deje. "Keď niekto cestuje toľko ako ja, je viac než pravdepodobné, že na všeličo natrafí," hovorí Nooteboom. Na otázku, čo vlastne na svojich cestách hľadá či pred čím uteká, potom odpovedá: "Nehnevajte sa, nie je v tom nič osobné, ale na túto otázku odpovedám stále a každému. A tak často pri nej klamem, že už ani sám neviem, čo je pravda. Jednoducho som od mladosti v živote chcel dve veci - cestovať a písať." Na obálke českého vydania Nasledujúceho príbehu sa tvrdí, že Nooteboomovo meno "sa vo vzdelaneckých kruhoch v poslednom čase skloňuje častejšie ako meno Milana Kunderu." Holanďan Milana Kunderu označuje za inteligentný hlas súčasnej literatúry, ale hneď dodá, že jeho nové knihy už nepozná. V románe V holandských horách, ktorý Nooteboom napísal v roku 1984, Kunderovi venuje celú pasáž a spomína jeho román Neznesiteľná ľahkosť bytia. "Beletriu čítam naozaj veľmi málo, ale mám svojich dôležitých spisovateľov: Prousta, Calvina a Borgesa," netají sa. Svoju najnovšiu prácu, ktorá zatiaľ ešte nemá názov, Nooteboom písal striedavo v Austrálii a Kalifornii. V Prahe bol po prvý raz, keď koncom mája navštívil piaty ročník medzinárodného festivalu Svet knihy. V starom meste pražskom objavil "určitú celistvosť a zároveň labyrint." Ešte sa vraj do Prahy vráti, teraz však najskôr musí ísť opäť do Brazílie a potom do Japonska. DANIEL ANÝŽ
(Autor je redaktor MF Dnes)
