mu za stánok. Namiesto 1200 Sk mesačne mala PNS zaplatiť za stánok len 100 Sk. Ročný prenájom tak mal predstavovať 1,033 milióna Sk. Podľa Srníka bola táto zmluva najlepším možným obranným riešením, ktoré po zistení nepriaznivých skutočností o hospodárení PNS malo zachovať zamestnanosť a tržby najväčšej distribučnej spoločnosti. PNS si touto zmluvou podľa neho zabezpečila ďalšie tržby a navyše získala nevyhnutné finančné prostriedky. Podľa informácií denníka SME sú tieto informácie pravdivé a PNS skutočne platí za prenájom jedného stánku len 100 Sk mesačne. Nevýhodnosť operácií, ktoré robil v PNS S. Srník však nespočívala v prenájme, ale v predaji stánkov. PNS totiž pod jeho vedením predal drvivú väčšinu svojich stánkov po 9 600 Sk. Vybudovanie nového stánku pritom stojí okolo 350 tis. Sk, teda asi 40-krát viac. Trhová cena je vzhľadom k atraktívnosti umiestnenia mnohých stánkov často ešte vyššia. Najlepšie z nich totiž dosahujú tržby vyše 8 mil. Sk ročne. Tržby jediného stánku sú tak v niektorých prípadoch vyššie ako cena, za ktorú ich Srník predal 861. Samotný prenájom však v sebe skrýva tiež významné riziká. Ide hlavne o to, že táto zmluva je veľmi ľahko vypovedateľná. Jediným ochranným prostriedkom je 30-dňová výpovedná lehota. Ak sa teda firma KT Print rozhodne, môže pod hrozbou vypovedania tejto zmluvy doteraz výhodné 100-korunové nájomné kedykoľvek zvyšovať.