Transformácia zdravotníctva sa nám nedarí a s liberalizáciou sa situácia ešte zhoršuje. Transformácia je taká náročná, že neznesie žiadnu neuváženosť a nesvedomitosť. Nemôže sa dariť ani bez deboľševizácie čiastkových systémov, ktoré odporujú odborným postupom a zdravému rozumu. Napríklad na Orave sa objavilo koncom zimy podozrenie na besnotu psa. Na základe toho hospitalizovali v štyroch nemocniciach stovku pacientov. Pri väčšej odbornosti však mohli lekári, organizujúci odvoz ohrozených pacientov na očkovanie, zaočkovať ľudí priamo v obci, prípadne na poliklinike. A keby boli včas zabezpečili 5-dňové pozorovanie podozrivého psa, umožnili by veterinárovi podozrenie z besnoty potvrdiť alebo vylúčiť. Podobných situácií bolo na Slovensku niekoľko. V Zdravotníckych aktualitách č. 6/1995 som napísal, citujem: "Úplne zle je usmernená aj profylaktická imunizácia proti besnote. Smernice, ktoré ju upravujú, boli vydané pre používanie sovietskej vakcíny SAD Vnukovo. Tieto smernice kategoricky vyžadujú hospitalizáciu očkovaných. SAD Vnukovo sa však už niekoľko rokov nepoužíva a najnovšie antirabické vakcíny sú vhodné aj na ambulantnú aplikáciu. Táto situácia zapadá do širšieho problému. V socialistickom zdravotníctve nadobudlo obrovské rozmery umelé udržiavanie nenáročnosti a neefektívnej obložnosti niektorých oddelení. Rešpektovanie prežitej, ale ešte stále platnej smernice umožňuje trápiť spoľahlivého a svedomitého pacienta, ktorý márne žiada, aby bol očkovaný ambulantne." Odpovedal mi MUDr. Rovný. Citujem: "Profylaxia proti besnote sa v súčasnosti robí vakcínami, ktoré sú bezpečnejšie a menej reaktogénne, ako bola vakcína SAD Vnukovo. O potrebe hospitalizácie pacienta pri podávaní vakcíny rozhoduje ošetrujúci lekár." Koniec citátu. Táto odpoveď je nepravdivá a v ostatných riadkoch aj arogantná v súlade s komunistickou vládou. Ošetrujúci lekár nemá inú možnosť, ako odoslať pacienta na infekčné oddelenie. Núti ho na to aj spôsob obstarávania očkovacej látky. O niekoľko mesiacov po tejto polemike, akoby podľa zákona schválnosti, vymysleli v Sobranciach besnotu škrečkov. Odborní lekári by boli s veterinármi benostu škrečkov veľmi ľahko vylúčili. Namiesto prevozu troch desiatok pacientov do Michaloviec a namiesto strašenia občanov by v krajnom prípade boli zaočkovali jednu osobu. Zhubnosť diletantstva ešte posilňuje informačný teror. V denníku Slovenská republika bol vtedy uverejnený článok, že škrečok je prirodzeným nosičom besnoty a ešte aj ďalšie perličky. Opravu neuverejnili, niekto ju zablokoval. Aj v Zdravotníckych novinách nepravdivé informácie chránia ministerstvá. Niekoľkonásobné náklady potom celkom samozrejme nezaujímajú ani revíznych lekárov, ani riaditeľov.

MUDr. ĽUDOVÍT JARÁBEK, Lučenec