Žijeme v dobe a realite takej, aká je. Ako ukázali prezidentské voľby, spoločnosť je rozdelená na promečiarizmus 42,82 a antimečiarizmus 57,18 percenta zúčastnených voličov. Približne jedna štvrtina občanov, ktorí sa nezúčastnili volieb, nepodporujú V. Mečiara. Je koniec falošných mýtov o víťazstve a podpore V. Mečiara a HZDS. Priame voľby potvrdili, že mečiarizmus stratil dôveryhodnosť a už nie je rozhodujúcou, životaschopnou silou spoločnosti. Napriek tomu ešte nejaký čas bude strašiť a škodiť, tak ako všetko, čo dožíva. Na ovplyvňovanie občanov stále používa populistický nacionalizmus, plané sľuby a klamstvá. Túto veľkohubosť sme počúvali najmenej šesť rokov a stále počúvame to isté a, to nielen od vodcu hnutia, ale aj ďalších poslancov bývalej koalície. Irónia je, že títo páni vedome a úmyselne plačú na nesprávnom hrobe. Na ich adresu je nuté povedať, že svoje pôvodné odborné profesie právnikov, lekárov, ekonómov, učiteľov, vojakov či úradníkov zamenili za politikárčenie a stali sa majstrami demagógie. O svojich "zásluhách" na privatizačnej rabovačke a strate dôveryhodnosti v zahraničí sú vzácne jednotní a mlčia ako ryby. Česť a svedomie podriadili zásade, že čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Mnohí občania v eufórii poprevratovej doby a následných udalostí uverili sľubom o druhom Švajčiarsku, státisícoch pracovných miest, rozvoji výroby alebo labutej piesni o makroekonomických úspechoch atď. Je smutné, že viacerí starší občania a vidiecke obyvateľstvo, ktorí nemajú dostatok objektívnych informácií, uverili populistickým sľubom vládnych politikov. Najmä starší ľudia, ktorí necítia zodpovednosť za budúcnosť a rozvoj spoločnosti, naivne podporujú politikov vodcovského a nacionalistického typu, ako to prezentovali na bratislavských Pasienkoch. Mnohí z nich o pánskom huncútstve politiky veľa nevedia. Slovensko má zásluhou bývalej moci zlý imidž vo svete, a to nielen v tom demokratickom a vyspelom, ale aj na Balkáne. Nezvratným dôkazom je aj skutočnosť, že už aj utečenci z Kosova, ktorí žijú v utečeneckých táboroch v žalostných podmienkach, odmietli prísť na Slovensko. Svoju diagnózu dnes už poznáme. Chorobu musíme intenzívne liečiť. Napomôže tomu aj skutočnosť, že kľúč do Grassalkovichovho paláca dostal prezident zvolený občanmi.
ING. JÁN HRUŠKA, Martin
